|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Benzín v tieni nielen žiarlivostiProblémy spotreby pohonných látok v novom daňovom zákone Paragraf 24 ods. 2 písm. v) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov účinný od 1. januára 2000 podstatne sprísňuje podmienky, za ktorých možno spotrebu pohonných látok uznať za daňový výdavok. Pritom nejde o 15-percentné krátenie legitímnej spotreby pri osobných a iných automobiloch. Je to smiešne. Zase si niektorý horlivý a žiarlivý úradník na ministerstve financií povedal, že si posvieti na privysokú životnú úroveň podnikateľa a pritom si neuvedomil, že naňho nemá. Je problém vyrobiť v knihe jázd o 15 % viac najazdených kilometrov? Ako sa dajú, hoci aj len po pol roku, nie to po piatich rokoch, keď sa končí právo dorubiť daň, skontrolovať tachometre? Problém však spočíva v inom. Nejde len o žiarlivosť, ale aj o mnohé nedotiahnuté problémy tejto problematiky v novom zákone. Citované ustanovenie zákona hovorí, že za daňové výdavky možno uznať výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase použitia vozidla, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza podľa spotreby preukázanej iným podobným preukazným dokladom. Čo je vozidlo? Problém číslo 1: Čo sa myslí pod pojmom vozidlo? Vyhláška č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách definuje v paragrafe 2 ods. 1 vozidlá podľa kategórií (L - motorové vozidlo s dvoma kolesami, alebo vozidlo s tromi alebo štyrmi kolesami. M - motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu osôb, N - motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu nákladov, O - prípojné motorové vozidlo, T - zvláštne motorové vozidlo (traktor), S - zvláštne motorové a nemotorové vozidlo (pracovný stroj), R - ostatné vozidlá a v paragrafe 3 ods. 1 podľa druhov (motocykle, trojkolky a štvorkolky, osobné automobily, autobusy, nákladné automobily, špeciálne automobily, ťahače, prípojné vozidlá, traktory, pracovné stroje, ostatné vozidlá). Na ktoré z týchto vozidiel sa citované ustanovenie zákona vzťahuje? Technický preukaz Pretože zákon dvakrát v jednej vete používa pojem technický preukaz, vylučovacou metódou by bolo možné z uvedeného výpočtu vozidiel považovať za vozidlá na účely tohto ustanovenia zákona len tie vozidlá, ktoré tento preukaz majú. Problém sa zdá byť vyriešený, nebyť problém č. 2: Sú vozidlami v zmysle tohto ustanovenia zákona aj vozidlá, ktoré síce technický preukaz majú, ale okrem, alebo popri rýdzo dopravnej činnosti vykonávajú aj činnosti iné, na ktoré spotrebúvajú pohonné látky tým istým motorom z tej istej nádrže? (Napríklad autodomiešavače, autožeriavy, vozidlá s ramenovým nakladačom, pojazdné dielne, kropiace cisterny, nosiče kontajnerov, montážne plošiny...) S prívesom či bez? Nepriamo, len pochybnou dedukciou s prihliadnutím na odvolávku pod čiarou č. 98 v zákone možno hádam usúdiť, že ide skutočne len o vozidlá, ktoré sú rýdzo dopravnými prostriedkami, ako to možno mal na mysli aj autor tohto textu zákona. No aj keby tomu tak bolo, je tu ešte problém č. 3: Ako podľa paragrafu 7 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb. normovať spotrebu pohonných látok aj pri týchto rýdzo dopravných prostriedkoch, ktoré však, hoci len príležitostne, ťahajú príves, alebo dokonca viac prívesov? V technickom preukaze sa tieto údaje neuvádzajú a nechať si úradne testovať spotrebu týchto vozidiel na účely získania iného preukazného dokladu o norme spotreby, najmä pri príležitostnom ťahaní prívesov, nepovažujem za normálne, nehovoriac o efektívnosti. ... a čo v zime? Tým sa to však nekončí. Citované ustanovenie zákona je príkre aj z reálnych technických dôvodov. Máme ešte v živej pamäti, koľko vozidiel ostalo nedávno uviaznutých v snehu nielen na horských priechodoch, prekonávalo záveje, stálo a kúrilo pre osádku - a nádrže sa vyprázdňovali. Zamestnávateľ takúto nadspotrebu svojmu zamestnancovi uzná, pretože má oporu v realite, správca dane ju však podnikateľovi neuzná, pretože nemá oporu v zákone. Klasifikovať množstvo spotrebovaných pohonných látok pri dopravných vozidlách za daňový výdavok výlučne podľa metodiky zákona o cestovných náhradách a rozdiel hradiť zo zisku nemožno označiť inak ako daňový teror, ktorý, navyše pre štát aj tak nič významné neprinesie, pretože podnikateľ je múdrejší ako on. Peter Mitter |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
