|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Choroba z povolania a úrazZodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravujú ustanovenia § 190 a nasl. Zákonníka práce. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, s ktorým bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa zamestnancovi prihodil na ceste do zamestnania a späť. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnoprávnom vzťahu za podmienok, z ktorých choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, vzniká. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191 Zákonníka práce. Odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania je skutkovo i právne zložitá a náročná agenda. Aby sme mohli hovoriť o pracovnom úraze, resp. chorobe z povolania, musia byť splnené tieto nasledujúce podmienky:  Základným predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa je existencia pracovnoprávneho vzťahu (pracovný pomer, dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce) medzi zamestnávateľom a poškodeným zamestnancom. Za škodu spôsobenú pracovným úrazom objektívne zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu zamestnaný. Pracovný úraz je podľa § 190 ods. 1 poškodenie na zdraví zamestnanca alebo jeho smrť pri plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Podľa súdnej praxe za pracovný úraz sa považuje porušenie zdravia (poškodenie telesné alebo psychické) zamestnanca, ktoré bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Musí existovať príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a škodou na zdraví zamestnanca. Zamestnancovi musí byť spôsobená škoda a musí ísť o porušenie zdravia. Zamestnávateľ sa môže svojej zodpovednosti zbaviť úplne alebo sčasti, len ak preukáže skutočnosti v zmysle ustanovení § 191 Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za: a) stratu na zárobku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
