Nesplnené sľuby a záväzky Svet je dnes bezpečnejším miestom, pretože sme konali, hovorí generálny tajomník NATO George Robertson pri príležitosti výročia bombardovania Juhoslávie. Vojenská kampaň podľa neho splnila tri základné ciele - zastavila organizované násilie a stiahnutie srbských síl, umožnila rozmiestnenie medzinárodných mierových síl v regióne a pomohla k bezpečnému návratu kosovských Albáncov do svojich domovov. Jeho slová nie sú iba v miernom rozpore s vyhláseniami amerického veľvyslanca OSN Richarda Holbrooka, ktorý označuje Kosovskú Mitrovicu za najnebezpečnejšie miesto v Európe, ale je v nich aj jedna nepresnosť. Nejde totiž o tri základné ciele, ale o tri jediné ciele, ktoré sa leteckými útokmi podarilo splniť. Aj tu však treba spresniť, že s tým návratom utečencov to nie je až také jednoznačné. K masovému exodu Albáncov z Kosova, ako potvrdzujú viaceré zdroje vrátane komplexnej správy OBSE, došlo až po začiatku náletov. Podľa jednej zo štatistík, pred 24. marcom z provincie odišlo 25-tisíc ľudí, po tomto dátume až 750-tisíc.
Vlani v apríli aliancia na summite vo Washingtone tvrdila, že cieľom akcie proti JZR je podporiť politické ciele (...) mier, multietnickosť, demokraciu. Súčasné Kosovo však nemožno označiť za mierne, demokratické a už vôbec nie multietnické. Pravdepodobne na vás nikto nezaútočí, pokiaľ neodhalia, že ste Srb, Róm, slovansky hovoriaci moslim alebo iný nealbánsky obyvateľ. V takomto prípade riskujete, že vás zabijú a všetci svedkovia vraždy odrazu zmiznú, píše kosovský reportér britského týždenníka The Economist. O multietnickosti Kosova veľa vypovedá aj názor vysokej komisárky pre utečencov Sadaky Ogatovej, podľa ktorej napätá situácia neumožňuje návrat nealbánskych utečencov do provincie, a podľa ktorej je návrat 200-tisíc ľudí do Kosova jedna z najväčších výzev jej komisariátu. Tu hádam treba povedať, že Belehrad hovorí o 350-tisícoch utečencov a dodáva, že od príchodu medzinárodných jednotiek v Kosove zaznamenal 4481 teroristických útokov, 933 zabitých, 865 zranených a 880 unesených osôb. Nehovoriac o škode na hmotnom majetku. Ďalším problémom, ktorý medzinárodným správcom provincie jasne prerastá cez hlavu, je organizovaný zločin. Provincia sa stáva medzinárodným nádorom Európy, tvrdia predstavitelia medzinárodných organizácií bojujúcich proti narkotikám. Podľa ich odhadov Kosovo dodáva až 40 percent heroínu predávaného v Európe a Severnej Amerike. Kosovskí obchodníci v súčasnosti mesačne prepravia 4,5 až 5 ton tejto drogy, zatiaľ čo pred vojnou to boli len 2 tony. Po stiahnutí srbskej polície majú totiž pašeráci viac-menej slobodný pohyb, navyše hranice Kosova sú strážené minimálne. Civilná správa OSN (UMNIK) síce dosiahla určité úspechy pri zavádzaní poriadku, obnove domov a budovaní inštitúcii v častiach Kosova, kde zostali žiť len Albánci. No, ak si zoberieme do rúk rezolúciu OSN č. 1244, ktorá volá po multietnickosti provincie a ktorá hovorí o Kosove ako súčasti Juhoslávie, zistíme, že ani tento vývoj nie je celkom v súlade s relevantnými medzinárodnými dokumentmi. Nehovoriac o niektorých konkrétnych krokoch, akými je napríklad transformácia UCK do regulárnych policajných jednotiek. Albánci o nich už teraz hovoria ako o budúcej armáde nezávislého Kosova. V priebehu roka vyšli najavo aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú v rozpore s vyhláseniami a odhodlaniami západných predstaviteľov v čase bombardovania. Americký prezident Clinton v osudovú noc, keď sa začali útoky, označil za tretí najdôležitejší cieľ akcie oslabenie srbskej vojenskej sily. Zaujímavý bol preto pohľad, ako Srbi po podpísaní vojensko-technickej dohody v júni sťahovali z provincie takmer nepoškodenú vojenskú techniku. Za hlavnú a jedinú príčinu všetkých problémov západní politici pri každej príležitosti označovali a doteraz označujú juhoslovanského prezidenta Miloševiča. Ten je stále pri moci. Ako dôkaz opodstatnenosti útokov sa udávala informácia o 10- až 12-tisíc zmasakrovaných civilistov v kosovských masových hroboch. Vyšetrovatelia však po prezretí miest, kde malo byť najviac mŕtvol, našli len niečo vyše 2000 tiel. Navyše ešte nikto neuviedol, koľkí z nich boli civilisti a koľkí zahynuli v boji. Nehovoriac o záväzkoch pri financovaní mieru. Šéf UMNIK Kouchner každú chvíľu žiada viac peňazí a policajtov. Pokiaľ ide o veľkolepý projekt Paktu stability pre Balkán, tento by sa mal konečne rozbehnúť až koncom marca v Bruseli. No suma 1,5 miliardy, ktorá by sa mala zozbierať na prvé projekty, už taká veľkolepá nie je. V takejto situácii sú čoraz častejšie podozrenia, či motívom zásahu naozaj bolo zabránenie humánnej katastrofy. BBC v dokumente o kosovskom konflikte prišlo hneď z dvoma teóriami, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Podľa prvej NATO do vojny vtiahla UCK. Jej príslušníci útočili na srbských policajtov počítajúc s tvrdou odpoveďou. Keď k nej došlo, svetové médiá predstavovali Srbov v mimoriadne zlom svetle a vznikla potreba zasiahnuť. Autori dokumentu pritom poukazujú na spoluprácu medzi CIA a UCK, ale aj medzi CIA a pozorovateľskou misiou OBSE. V druhej téze sa útoky pripisujú prílišnej horlivosti a zlému doceneniu situácie niektorých vplyvných Američanov. Menovite M. Albrightovej a W. Clarkovi. Samozrejme, sú tu aj ďalšie vysvetlenia motívov bombardovania. Či už praktické - záujmy zbrojárskeho priemyslu alebo geopolitické - zaradenie Kosova do svojej zóny vplyvu. Rastislav Boldocký
Počasie prevládajúce na našom území má na väčšine územia priaznivý a povzbudzujúci vplyv. Pozitívne sú účinky na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa, na západe územia však môže byť tolerancia telesnej a duševnej námahy a koncentrácia nižšia. Spánok v oddychových fázach je občerstvujúci a pomáha dobrému zotaveniu organizmu. Osoby s kardiovaskulárnym postihnutím však nemajú preceňovať svoje sily, lebo pri väčšej námahe a stresoch by sa mohol zhoršiť ich zdravotný stav. Ustupujú reumatické ťažkosti. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať sklonom k migrénam a miernym pocitom závratu. Na západe územia je mierne zvýšený sklon k dýchacím ťažkostiam. n Zajtra neočakávame podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)
n Dnes bude jasno až polojasno, zrána miestami hmla. Popoludní na západe postupne oblačno. Najvyššia denná teplota 13 až 17, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 11 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m napoludnie okolo 5 stupňov. Slabý vietor. n V sobotu a nedeľu bude prevažne veľká oblačnosť a miestami občasný dážď, na hrebeňoch Tatier sneženie. Najnižšia nočná teplota väčšinou 5 až 1 stupeň. Najvyššia denná teplota 10 až 15 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.46 a zapadne o 18.11 hod.
