|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všetko sa začína dobrými zákonmiProsperujúce družstvo má obavy o svoju budúcnosť Rok 2000 som vyhlásil za rok šetrenia a prežitia. Je to následok nefunkčnej legislatívy a nezáujmu tých, ktorí sú kompetentní ju zdokonaliť. Prvou fázou prosperity na Slovensku je poriadok. Nikto ho nechce urobiť. Našim problémom nie sú zahraničné investície, ale seriózna, žiaľ, legislatíva, a tá chýba, konštatuje predseda Poľnohospodárskeho družstva (PD) Senica Ing. Jozef Marenčík, a to aj napriek tomu, že družstvo patrí medzi tie poľnohospodárske subjekty prvovýroby, ktoré si uchovali úroveň, stabilitu aj v čase trhového hospodárstva, liberalizácie cien, disproporcie medzi cenami vstupov a výrobkov i neujasnených legislatívnych podmienok podnikania. Družstvo sa systematicky venuje rozvoju tých komodít, ktoré prinášajú efekt, čo potvrdzujú hospodárske výsledky za posledné roky. V roku 1996 zaznamenali zisk 11 mil. Sk, o rok neskôr vyše 12 mil. Sk, vlani 3,4 mil. Sk. Napriek tomu aj taký skúsený predseda, ktorý družstvo vedie už pätnásť rokov, má obavy o najbližšiu budúcnosť. Naše družstvo by ročne potrebovalo investície okolo 25 mil. Sk, redukovali sme ich na 2 mil. Sk a žijeme z naakumulovaných zdrojov. Našou obchodnou filozofiou je hľadanie priamych odberateľov. Nie je problém vyrobiť, ale predať a ešte väčším umením je predať tomu, kto je seriózny partner a vie zaplatiť. Preto uprednostňujeme renomované firmy, ktoré majú dôveru a dlhoročné skúsenosti. Ich hospodárske výsledky, majetkový i výrobný potenciál nám zatiaľ dáva záruku a istotu. Družstvo hospodári na 4600 hektároch ornej pôdy v šiestich katastrálnych územiach priľahlých obcí. V rastlinnej výrobe sú nosnými komoditami hustosiate obilniny, ktoré pestujú na výmere 2600 hektárov so zameraním na potravinársku pšenicu, kde medzi kľúčových odberateľov patrí Mlyn Dolejš v Bratislave, Mlyn Záhorie v Senici, Teberi v Dojči a sladovnícky jačmeň, ktorý dodávajú do Hurbanova a Topvaru. Vysoký pestovateľský štandard potvrdzujú úrody. V cukrovej repe, kde je hlavným odberateľom Cukrovar Trnava a ktorú pestujú na 380 hektároch, dosahujú 40-tonové úrody z jedného hektára. Pestujú aj repku olejnú, ľan a mak. V pestovaní objemových a jadrových krmovín sú plne sebestační. V živočíšnej výrobe sa zameriavajú na výrobu mlieka, ktorá je v súčasnosti výhodnou komoditou, pretože má pevnú cenu a príplatok z hľadiska dotačných titulov. Takmer polovica mlieka dosahuje Q kvalitu, vysoký je aj parameter úžitkovosti, ktorý na družstve v Senici dosahuje úroveň 5500 litrov na jednu dojnicu v 1300 kusovom stáde. Výhodné je i kapitálové prepojenie prvovýrobcov regiónu so spracovateľskou firmou - Senickou mliekarňou, v ktorej má i PD Senica prostredníctvom družstva Agropotravinár balík akcií, čím si v praxi zabezpečili plynulý odber suroviny a stabilný splátkový kalendár. Práve ten je v súčasných zložitých dodávateľsko-odberateľských obchodných vzťahoch rizikovým a často aj likvidačným faktorom pre mnohé družstvá. Senickí družstevníci dodajú ako jedinej mliekarní 6 - 6,2 milióna litrov mlieka ročne, čím sa zaraďujú medzi najväčších dodávateľov. Mesačný obchod so Senickou mliekarňou predstavuje výšku 4-4,5 mil. Sk, čo pre družstvo znamená konkrétnu finančnú stabilitu. Družstvo chová spolu 3500 kusov hovädzieho dobytka, pričom sa snaží dopĺňať stádo z vlastných zdrojov cestou výberu kvalitných býkov. Práve sem nasmerovali poslednú veľkú investíciu, s ktorou sa už vyrovnali - rekonštrukcia farmy dojníc formou voľného ustajnenia a dojárne s celkovým nákladom 12,6 mil. Sk. Investovali sme výlučne z vlastných zdrojov, výšku úrokov z úverov bánk považujem za samovraždu. Podnikateľ môže investovať do výšky 25 percent majetku. Ak má rentabilitu výroby 5 - 6 percent, nemôže si požičať. Pýchou družstva je chov osemtisíc kusov ošípaných, z toho 600 kusov materských plemien prasníc. Základné stádo sa šľachtí na kľúčové úžitkovostné parametre - vysokú mliečnosť, plodnosť i podiel mäsa pre vlastnú potrebu, aj na ponuku plemenných prasničiek a kancov na trh. V rastlinnej i v živočíšnej výrobe sa zameriavajú predovšetkým na trhové plodiny a ich vysokú kvalitu v súvislosti s ekonomickými podmienkami družstva. Krízovým obdobím predseda nazval odbyt bravčového mäsa v súvislosti s cenovými reláciami. Slovenský vnútorný trh nie je dostatočne krytý a chránený, spracovatelia sa správajú ako podnikatelia a kupujú lacnejší dovozový tovar. Tu sa odhaľuje serióznosť v dodržiavaní kúpnopredajných zmlúv a celkového vzťahu výrobca-spracovateľ, na čo väčšinou dopláca prvovýroba, ktorá musí platiť za hnojivá, pohonné látky vopred, pričom obchodník má 30- až 90-dňové lehoty splatnosti. My dorobíme mäso za desiatky miliónov korún so ziskom na papieri. Pritom všetky platby štátu musíme včas odviesť, čím sa dostávame do neriešiteľnej situácie následkom zastaveného toku financií. Nesprávame sa trhovo a výrazná disproporcia je i v rozdelení marže. Nedá sa však donekonečna vyrábať so stratou, svedčia o tom stovky neobrobených hektárov pôdy a niekto si nahodí vysoké ceny a ešte za výrobky ani nezaplatí. My musíme vnútropodnikovú cenu prísne kalkulovať, obchodník nie. Chýba tu logika, chýba tu legislatívny rámec slušnej ekonomiky, tvrdí Jozef Marenčík a pokračuje: Za stabilizovaný moment považujem skutočnosť, že v čase, keď fabriky naokolo prepúšťajú, my medzi nich nepatríme. Aká však bude budúcnosť? Príliš dlho sa neposúvame dopredu. Nepomôžu nám národné programy proti korupcii, ani národná diskusia, ani populistické vyhlásenia. Celý problém Slovenska spočíva v prvej fáze nastolenia poriadku, ktorý sa začína zásadnými legislatívnymi opatreniami a tie, žiaľ, dodnes chýbajú. Zora Petrášová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
