Jedinečné múzeum vypovedá...

Na južnom úpätí hory Parnas sa ponúka nádherný výhľad na bukolickú prírodu tvorenou olivovníkmi a tujami do údolia, na konci ktorého tušíme Korintský záliv... V duchu uvažujem, aká pomalá bola komunikácia medzi veštiarňou v kopcoch a jednotlivými mestami bez rýchlej a modernej dopravy v časoch antiky. Veštica Pýthia, sediac na vysokej trojnožke vo svätyni Apolónovho chrámu nachádzajúcom sa vo výške takmer 600 m, často zasahovala na základe výkladu veštieb delfskými kňazmi do politických udalostí krajiny. Najznámejšia je veštba z roku 480, keď predpovedala, že Peržanmi ohrozené Atény sa ubránia dreveným ochranným valom. Delfské veštby zaznamenali najväčší rozmach v 7. a 8. storočí pred Kristom. Začiatkom konca Delf bolo nielen ničivé zemetrasenie za cisára Hadriána v 2. storočí, ale i nariadenie cisára Theodosia I. o uzavretí všetkých antických kultových miest. Už od archaických čias venovali bohatí jednotlivci, panovníci i celé mestá z vďaky prostriedky a obetné dary na postupné budovanie Delf, aby si získali priazeň kňazov. Tak vznikali jednotlivé pokladnice s menami donátorov. Pokladnicu Aténčania dali vybudovať z vďaky za ich víťazstvo nad Peržanmi pri Maratóne, autorom sôch bol slávny Feidias, originály sa však nachádzajú v múzeu, pokladnica je vyzdobená len kópiami. Nachádzajú sa tu pôdorysy dvadsiatky obetných darov a pokladníc - pokladnica Thébanov, Megaranov, zo Sikyonu, z ostrova Sífnos, pokladnica Kniďanov i Korinťanov. Označené je i miesto, ktoré podľa Grékov bolo pupkom sveta. Podľa mýtov Zeus dal vzlietnuť dvoch orlov - z východu a západu a miesto stretnutia bolo oným pupkom. Apolónov chrám je treťou stavbou na tomto mieste. Zvyšky mramorového štítu druhého archaického chrámu sú vystavené v múzeu. Tretia stavba chrámu je zničená, ale vie sa, že okrem iného sa v nej nachádzala zlatá socha Apolóna a nad otvorom veštieb trojnožka Pýthie. Schodiskom sa návštevník dostane do divadla s 5000 miestami, odkiaľ je nádherný výhľad. O 50 metrov vyššie sa pod príkrou skalnou stenou nachádza štadión, v ktorom sa zachovali jednotlivé stupne na sedenie, lóže pre čestných občanov i časť vstupu. Práve tu sa od roku 590 pred Kr. usporadúvali Pýtické hry, hudobné a atletické podujatia. Cestou ďalej natrafíme na okrsok zasvätený Athéne Pronaia. Vďaka čiastočným rekonštrukciám si vieme predstaviť nádheru antických stavieb, ktoré sa práve tu črtajú v základných obrysoch - kruhový chrám Thólos s dórskymi a korintskými stĺpmi, dokonalé dórske hlavice starého chrámu Athény. Múzeum obsahuje fascinujúcu zbierku delfských vykopávok. Trinásť sál je obsahovo nazývaných podľa exponátov. Nachádza sa tu sieň štítov s tromi archaickými bronzovými štítmi, sála vozataja so slávnou bronzovou sochou, venovanou sicílskym tyranom Polyzanom za víťazstvo vo vozatajských pretekoch pri Pýtijských hrách, sála pokladnice Aténčanov, sála náhrobných pomníkov a pod. V predsieni múzea je vystavený pupok sveta - kameň ómfalos z rímskych čias, v tretej miestnosti možno obdivovať sfingu z ostrova Naxos z dvanásť metrov vysokého iónskeho stĺpa, ktorá podľa odborníkov označovala mýtický hrob boha Dionýza. Medzi obetnými darmi sa vyníma býk zo striebra a zlata v životnej veľkosti, rezby zo slonoviny, bronzové práce, časti trámov s reliéfmi, mramorové sochy, kariatídy, stĺpy, hlavice. Delfy, ktoré boli jednou z najvýznamnejších svätýň Grécka sa popri Olympii a Akropole v Aténach stali najvýznamnejším miestom vykopávok. Dotyk s touto jedinečnou históriou zanechá v každom návštevníkovi neopakovateľné dojmy. Zora Petrášová