Jeruzalem - sväté mesto
Keď pražské vydavateľstvo Lidové noviny avizovalo vydanie dejín Jeruzalema od Karen Armstrongovej v rámci edície Dějiny měst, čakal som, či sa autorke podarí udržať vysokú latku, ktorú postavili autori predchádzajúcich monografií (Berlín, Londýn, Florencia a Rím). Opísať život mesta starého takmer 4000 rokov v jednej knihe vyžaduje nielen dávku spisovateľského talentu, ale aj schopnosť preštudovať množstvo prameňov a historických publikácií. Veď Jeruzalem je chápaný nielen ako sväté mesto (arabský názov al-Kuds znamená svätý), ale aj ako náboženské centrum troch najväčších monoteistických náboženstiev - židovského, moslimského a kresťanského. Prvé historické pramene o meste máme z druhého tisícročia pred n. l., pričom tu však boli nájdené črepy až zo štvrtého tisícročia pred n. l. Jeruzalem dlho patril k ríši faraónov a bol sídlom kenaanského mestského kráľovstva. Okolo roku 1000 pred n. l. ho ovládol Dávid a vyzdvihol ho na svoje hlavné mesto. Šalamún ho rozšíril a predovšetkým tu vybudoval prvý chrám. Počet vtedajšieho obyvateľstva sa odhaduje na 5000. V roku 586 pred n. l. bolo mesto úplne zničené (vrátane chrámu) novobabylónskym kráľom Nebúkadnesarom. Alexander Veľký, ktorý zničil Perzskú ríšu a obsadil Jeruzalem bez židovského odporu, naopak bol priateľsky privítaný. Pompeius Magnus pripojil mesto k Rímskej ríši bez väčšieho odporu, pri pokuse o povstanie však bolo neskôr Titom Flaviom dobyté a dlho ležalo v troskách. Ako je vidieť iba z jednoduchého pohľadu do staroveku, Jeruzalem patrí medzi najčastejšie zničené mestá. Avšak ani za najrôznejších osudových obratoch nestratilo svoj jedinečný význam. V jednotlivých kapitolách autorka pred nami odkrýva historické etapy, ktorými sa mesto uberalo od svojho založenia až do dnešnej doby. Martin Holák
|
počasieDnes budú v predpoludňajších hodinách ešte prevládať všeobecne priaznivé účinky počasia. Dobrá je tolerancia telesnej aj duševnej námahy, ako aj schopnosť koncentrácie. Popoludní a intenzívnejšie v nočných hodinách očakávame u meteosenzitívnych ľudí postupné zvyšovanie zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Zosilňujú sa reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho aj zažívacieho systému. Znižuje sa výkonnosť a koncentrácia, preto je potrebná zvýšená opatrnosť najmä v rizikových prevádzkach a v doprave.Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a časom dážď. Najvyššia denná teplota 9 až 13 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 3 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5 m/s.V utorok a v stredu bude veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť. Na väčšine územia občasný dážď alebo prehánky, vo vyšších horských polohách snehové. Najnižšia nočná teplota 6 až 2, najvyššia denná teplota 9 až 13, na juhu miestami aj vyššie.Slnko vyjde zajtra o 6.40 a zapadne o 19.15 hod. | Amsterdam | dážď | 8 |
| Atény | oblačno | 18 |
| Belehrad | dážď | 15 |
| Berlín | občasný dážď | 10 |
| Bratislava | občasný dážď | 12 |
| Brusel | dážď | 9 |
| Budapešť | dážď | 11 |
| Bukurešť | dážď | 16 |
| Frankfurt | dážď | 12 |
| Helsinki | malá oblačnosť | 1 |
| Istanbul | polojasno | 17 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 6 |
| Kyjev | dážď | 10 |
| Lisabon | jasno | 17 |
| Londýn | oblačno | 9 |
| Madrid | slnečno | 15 |
| Miláno | dážď | 14 |
| Moskva | oblačno | 2 |
| Oslo | oblačno | 3 |
| Paríž | dážď | 9 |
| Praha | občasný dážď | 8 |
| Rím | dážď | 13 |
| Sofia | dážď | 13 |
| Štokholm | oblačno | 5 |
| Varšava | dážď | 12 |
| Viedeň | zamračené | 13 |
| Záhreb | dážď | 12 |
| Ženeva | prehánky | 12 |
|
|
|
