Hospodársky denník
USD42,918 Sk
EUR41,658 Sk
CHF26,048 Sk
CZK1,169 Sk
  Pondelok  27.Marca 2000

Základy internetovej Európy


Lisabonský balík by mal vytvoriť 20 mil. pracovných miest
Pre budúcich nových členov sa únia po tomto summite, aj napriek všetkej príťažlivosti, stáva ešte viac „pohyblivým terčom“. Koľko nových predpisov, koľko nových záväzkov bude ešte potrebné zohľadniť predtým, ako sa skončia predvstupové rokovania? pýta sa v komentári k minulotýždňovému lisabonskému summitu EÚ bruselský spravodajca ČTK. A ide o zaujímavý postreh. Väčšina opatrení, na ktorých sa dohodli účastníci stretnutia v Portugalsku, si z nášho hľadiska síce nebude vyžadovať novú legislatívu a nestane sa súčasťou acquis communautaire, ktoré musia kandidáti pred svojím vstupom do EÚ prevziať. Výnimkou sú oblasti ako elektronický obchod či európsky patent. No aj tak sa ukazuje, že je dosť ťažké odhadnúť, ako bude vyzerať únia v momente, keď do nej raz budeme vstupovať, ako aj to, že naše schopnosti ovplyvniť smer jej formovania je minimálny, takže nám nezostáva nič iné, ako priebežne sa prispôsobovať. Ruku na srdce, zameranie sa na internet , vedu, výskum a školstvo či väčšina ďalších lisabonských záverov nemôžu byť v rozpore s našimi záujmami. Pritom summit nebol o rozšírení. Najvyšší predstavitelia EÚ schválili ambiciózny plán oživenia európskej ekonomiky a jej priblíženia sa k úrovni, na ktorej sa nachádza hospodárstvo Spojených štátov amerických. Únia je rozhodnutá stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou na informáciách založenou ekonomikou, uvádza sa v záverečnom vyhlásení dvojdňového summitu. Vedúci predstavitelia EÚ vyjadrili odhodlanie podniknúť nevyhnutné hospodárske reformy s cieľom dosiahnuť pružnejší trh práce a nezávislosť kľúčových sektorov ekonomiky od štátu. Priemerné tempo ekonomického rastu okolo troch percent by malo byť realistickou vyhliadkou na nadchádzajúce roky, uvádza sa vo vyhlásení účastníkov schôdzky. Snaha využívať v širšom meradle internet, prezentovaná na summite, pramení z obáv, že USA majú v súčasnosti prvenstvo v oblasti profitovania z informácií a komunikačných technológií. Rozšírením obchodu realizovaného prostredníctvom elektronických médií chce EÚ dosiahnuť aj vytváranie nových pracovných miest. A hoci nedošlo k prijatiu konkrétnych cieľov, očakáva sa, že by lisabonsky balík mal v priebehu desať rokov zabezpečiť 20 mil. pracovných miest, čiže zvýšiť mieru zamestnanosti zo súčasných 61 na 70 percent v roku 2010. Medzi opatreniami, ktoré EÚ prijala v súvislosti s rozšírením elektronického obchodu, je aj dosiahnutie prístupu na internet na všetkých školách do konca roku 2001, zlepšenie koordinácie vo výskume a v rozvoji do roku 2002, navrhnutie celoeurópskeho právneho rámca pre elektronický obchod a deregulácia sektora telekomunikácií. Účastníci vrcholnej schôdzky sa zhodli na potrebe podpory spoločnostiam zaoberajúcim sa vysokými technológiami. Európska investičná banka prisľúbila poskytnutie jednej miliardy eúr na pomoc malým a stredne veľkým spoločnostiam. Úplná liberalizácia trhu telekomunikácií sa má skončiť do roku 2002. Finančné služby by mali úplne voľne kolovať v roku 2005. Francúzsko však zablokovalo schválenie roku 2004 ako termínu na dokončenie liberalizácie energetického trhu, nákladnej dopravy a poštových služieb, ktorá má pokračovať bez stanovenia časového limitu. Rozdielne názory, najmä medzi Parížom a Londýnom, tak podľa očakávania vyšli na povrch aj v Lisabone, aj keď britský premiér Tony Blair označil summit za najmenej kontroverzný odvtedy ako nastúpil do funkcie. Z čisto politických tém zaujalo najmä rozhodnutie nevyjsť v ústrety rakúskemu kancelárovi Schüsselovi a ponechať v platnosti sankcie proti Viedni. Reakcie na takéto rozhodnutie nie sú celkom jednoznačné. „Svojou politikou uplatňovanou proti Rakúsku Európa v plnení svojej ústrednej úlohy úplne zlyhala. Namiesto izolovania EÚ, izoluje malého, ale prosperujúceho partnera,“ tvrdí politický komentátor nemeckých Welt am Sonntag. Dodáva, že kauza rodinné fotografie v Lisabone je vo svojej smiešnosti a arogancii neprekonateľná. Rakúsky kancelár Schüssel je predsa slobodne a demokraticky zvolený politik a premiér štátu, v ktorom sú ľudské práva dodržiavané. „Nehovoriac o tom, že francúzsky prezident sa už fotografoval aj s neprehľadnejšími potentátmi,“ uviedol. (TASR, ČTK/by)
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.