Dlžníci stále vyhrávajú

Keď nepochodíme, predáme pohľadávky
Asi tak by sa dala charakterizovať situácia v slovenskom poľnohospodárstve na začiatku jari. Nedostatok zákonných metód (a donekonečna sa vlečúce uplatňovanie svojich nárokov) znepríjemňujú život a podporujú práve tých prefíkaných. Odhady budúcej úrody sú skôr pesimistické ako optimistické, a preto opäť raz sa nákupné organizácie obrátili so žiadosťou o pomoc pre nedostatok kŕmneho obilia na ústredie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Podľa odhadu výkonného riaditeľa Slovenského zväzu Poľnonákupu Karola Škardu im chýba asi 130-tisíc ton kŕmnych obilnín, z toho 73-tisíc ton pšenice, 24-tisíc ton jačmeňa a 33-tisíc ton kukurice. Pritom odhady o nedostatku sa dosť rôznia a dá sa predpokladať, že sú občas aj nadhodnotené. Už neraz sa ukázalo, že dovozmi a vývozmi v pravý čas sa dajú zarobiť milióny. Preto je rozumné, že platí zákaz vývozu aspoň do tohto júna. Poľnohospodárske podniky nariekajú, že nemajú peniaze,
ale keď majú, tak ich často nepoužívajú na splatenie svojich dlhov, ale aj, alebo predovšetkým, na udržanie toku peňazí. Poľnonákupy - tak sa ešte aj dnes v žargóne odborníkov volajú firmy pracujúce profesionálnym spôsobom, s vlastnými kapacitami na uskladnenie obilia a s nevyužitými kapacitami na výrobu kŕmnych zmesí. Výrazne sa v družstvách znížili stavy zvierat, a tým aj výroba kŕmnych zmesí. Holding Belar a jeho pracovníci predstavujú na Slovensku asi jednu štvrtinu skladovacích kapacít „poľnonákupov“. Generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti v Dunajskej Strede inžiniera Ladislava Šátora sme navštívili s úmyslom dozvedieť sa, v čom sa líši situácia poľnonákupov teraz oproti situácii spred roka: „Do začiatku marca bola platobná schopnosť našich odberateľov dobrá. Ako však nastúpia a rozbehnú sa jarné práce, najmä sejba, tak ich finančné potreby rapídne stúpnu a zhorší sa aj ich schopnosť platenia. S tým aj rátame. Na rozdiel od minulých rokov by sme chceli robiť predfinancovanie hlavne v kŕmnych zmesiach. Zmenili sme svoju filozofiu. My sme podnik, ktorý je výrobcom kŕmnych zmesí, ale chceme aj obchodovať. Predfinancovanie družstiev chceme robiť viac cez kŕmne zmesi a menej cez sprostredkovateľskú funkciu (nakupovaním hnojív, chemikálií, ktoré by sme potom na konto budúcej úrody aj predávali). Myslíme si, že pre poľnohospodárske družstvá je úplne jedno, keď im dáme zálohu v kŕmnych zmesiach a tie peniaze, ktoré nám zatiaľ nezaplatia, môžu použiť na nákup chémie alebo umelých hnojív priamo, teda bez nás od toho dodávateľa. Konečný efekt bude ten istý. V kolobehu peňazí sa veľa nezmenilo. Iba ak to, že banka teraz oveľa prísnejšie prekontroluje každého klienta,
teda aj nás. Pri stanovení úverového rámca pre Belar takisto oveľa podrobnejšie hodnotili našu činnosť. A to isté počujem od svojich známych družstevníkov. Viem to pochopiť, hoci pre družstevníkov je to škoda. Naozaj sa niektoré poľnohospodárske podniky neseriózne správali voči bankám aj voči svojim dodávateľom. Cena kŕmneho obilia teraz rapídne stúpa, na burze Štátneho fondu trhovej regulácie predávali kŕmnu pšenicu po 3650 Sk a kŕmny jačmeň po 3600 Sk za „metrák“. To, samozrejme, bude mať za následok aj rast cien kŕmnych zmesí. U nás na Slovensku je a bude ešte väčší nedostatok najmä kŕmneho obilia. Niektoré družstvá sa už teraz u nás hlásia (nielen tu v Dunajskej Strede, ale aj v Senci, Topoľčanoch, v Lučenci a Trebišove), že budú chcieť ešte pred žatvou u nás kúpiť kŕmne zmesi, hoci majú vlastnú miešareň krmív. My na to reagujeme veľmi opatrne. Vyberáme si takých, ktorí vedia garantovať, že po žatve nám zaplatia túto zálohu svojimi komoditami. Niektoré družstvá alebo spoločnosti podnikajúce na pôde však majú „obilie na koreni“ predané aj na niekoľkých miestach. Keď konštatujem, že sa veľa nezmenilo, tak hovorím aj o tom, že máme veľa pohľadávok vonku, je to asi 150 firiem, sú medzi nimi však aj dlžníci malí, ktorí dlhujú od desaťtisíc korún vyššie, ale máme aj takých, ktorí nám dlhujú desiatky miliónov. Najnovšie reagujeme na to tak, že zavedieme prísnejšie opatrenia. Oslovíme každého, že ak nezaplatí do určitého termínu (po splatnosti), potom predáme jeho pohľadávku organizáciám a firmám, ktoré sa touto činnosťou, teda vymáhaním pohľadávok, profesionálne zaoberajú. Budú zaručene menej ohľaduplní, ako sme boli my, poľnohospodári, často medzi sebou. Vymáhanie nie je naša parketa, a nemáme na to ani ľudí. Žiaľ, právny stav
je taký, že umožňuje niekoľkonásobným transformovaním padnúť pohľadávky. Odstupujú od svojich záväzkov a my sme potom odkázaní na úvery. Nemôžete sa čudovať, že sa im vyhýbame, aj keby sme ich mali dostať.“ Na Slovensku je už v nákupe obilia, spracovaní kŕmnych zmesí dávno vytvorené konkurenčné prostredie. Štát pomohol v minulosti prvovýrobcom vytvoriť si vlastné výrobne, vlastné miešarne kŕmnych zmesí. Zásoby kŕmneho obilia však často predali, nemysleli na to, na aký účel vlastne tie miešarne budovali. V konečnom dôsledku aj táto situácia môže byť príčinou terajšieho virvaru okolo kŕmnych obilnín. Ivan Klačanský