Pohyb po opačnej trajektórii

o 67-tisíc menej ako v roku 1998,
- celkove prítok ročných pracovných miest 92-tisíc,

o 32-tisíc menej ako v roku 1998,
- 535-tisíc počet nezamestnaných,

o 107-tisíc viac ako v roku 1998,
- 231-tisíc počet dlhodobo nezamestnaných (nad jeden rok),

o 68-tisíc viac ako v roku 1998,
- 9-tisíc osôb zamestnaných na podporovaných pracovných miestach prostredníctvom zdrojov NÚP,

o 70-tisíc menej ako v roku 1998.
Reštriktívna politika
V hospodárstve SR bolo v priemere v roku 1999 zamestnaných 2,132 milión osôb (na základe údajov ŠÚ SR) a medziročne ich počet klesol o 3,0 %. Na tomto medziročnom poklese zamestnanosti sa podieľalo šesť odvetví s počtom 79-tisíc osôb oproti 38-tisíc osôb v roku 1998. K rastu zamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v štyroch odvetviach o 12-tisíc osôb oproti 31-tisíc osôb v roku 1998. Vo všetkých týchto odvetviach došlo v roku 1999 k relatívnemu zníženiu zamestnanosti okrem zdravotníctva (rast o 2,6 %) a ostatných služieb spolu (o 5,8 %). Najviac o 12,5 % klesla zamestnanosť v stavebníctve a o 9,3 % v poľnohospodárstve. V roku 1999 bolo zamestnaných v primárnom sektore 157-tisíc, v sekundárnom 820-tisíc a terciárnom 1,155 milión osôb. V medziročnom porovnaní znížil počet zamestnancov sekundárny sektor o 47-tisíc osôb oproti vyrovnanému stavu v roku 1998. V primárnom sektore pracovalo menej o 24-tisíc osôb oproti 21-tisíc v roku 1998. Zhoršila sa situácia aj v terciárnej sfére, kde počet zamestnancov vzrástol len o 5-tisíc osôb oproti 13-tisíc v roku 1998. Situáciu na trhu práce ovplyvňuje vývoj obyvateľov v produktívnom veku, ktorého dynamika rastu v medziročnom porovnaní za obdobie rokov 1997- 1999 sa spomalila z 3 % na 0,9 %. Podiel zamestnaných z počtu obyvateľov v produktívnom veku klesol zo 68,1 % v roku 1996 na 63,1 % v roku 1999 (o 5 percentuálnych bodov) napriek skutočnosti, že počty obyvateľov v produktívnom veku v tomto období medziročne vzrástli o 3 % (o 97-tisíc osôb). Počas roku 1999 stupňujúcou medziročnou dynamikou rástol podiel nezamestnaných (zo všetkých zamestnaných). Zatiaľ čo v roku 1997 podiel nezamestnaných (z počtu zamestnaných) dosahoval 15,3 %, v roku 1998 už 17,4 % a v roku 1999 v medziročnom porovnaní vzrástol o 5,7 percentuálnych bodov na 23,1 %. Nezamestnanosť
Priemerný počet nezamestnaných v roku 1999 dosiahol 490-tisíc a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 vzrástol o 27,9 %. V roku 1999 priemerný stav evidovaných nezamestnaných vykazoval medzimesačný rast o 8904 osôb a v porovnaní s rokom 1998 to bolo o 5120 osôb mesačne viac. V roku 1999 došlo k medziročnému rastu nezamestnaných vo všetkých uvedených skupinách (okrem mladistvých). Koncom roku 1999 počet nezamestnaných so zmenenou pracovnou schopnosťou dosiahol 27-tisíc, medziročne o 2-tisíc osôb viac. Ich podiel dosiahol 4,7 % a medziročne klesol o 0,7 percentuálneho bodu. Počet absolventov stredných a vysokých škôl dosiahol 37-tisíc, medziročne o 6-tisíc osôb viac. Podiel absolventov bol 6,9 %, medziročne menej o 0,3 percentuálneho bodu. Skupina nezamestnaných mladistvých (vo veku 15 – 18 rokov) dosiahla 15-tisíc, medziročne menej o 4-tisíc osôb. Podľa štruktúry nezamestnaných 362-tisíc osôb bolo v evidencii nezamestnaných, ktorí pred nezamestnanosťou pracovali, medziročne o 72-tisíc viac. Nezamestnaní bez pracovného zaradenia dosiahli 173-tisíc osôb, medziročne viac o 35-tisíc osôb. Skupina nezamestnaných uvoľnených z organizačných dôvodov dosiahla 65-tisíc, medziročne viac o 22-tisíc osôb. Zároveň výrazne so zvýšenou dynamikou rástli počty nezamestnaných uvoľnených z organizačných dôvodov a počty nezamestnaných bez pracovného zaradenia (ktorí ešte nepracovali, či nepracovali viac ako 3 roky). V evidencii úradov práce uvoľnených z organizačných dôvodov bolo o 22-tisíc osôb viac oproti 42-tisíc v roku 1998. Nezamestnaných bez pracovného zaradenia bolo o 35-tisíc osôb viac oproti 138-tisíc v roku 1998. Pre takúto zvýšenú ponuku pracovnej sily na trhu práce nebol vytvorený dostatočný dopyt. Ponuka voľných pracovných miest nahlasovaná zamestnávateľmi dosiahla úroveň 92-tisíc miest a medziročne klesla o 25,6 %. Znamená to, že koncom decembra 1999 na jedno voľné pracovné miesto pripadlo v priemere 55,8 nezamestnaných a medziročne vzrástol ich počet o 28,6 osoby. Takýto stupňujúci sa nepomer medzi ponukou a dopytom po pracovných miestach viedol k výraznému rastu prítoku nových nezamestnaných. Ročný prílev v roku 1999 dosiahol 463-tisíc osôb a medziročne vzrástol o 30-tisíc osôb. V medziročnom porovnaní vzrástol ročný prílev v skupine nezamestnaných uvoľnených z organizačných dôvodov o 19-tisíc a dosiahol 52-tisíc osôb, absolventov stredných a vysokých škôl o 10-tisíc a dosiahol 70-tisíc osôb, z predchádzajúceho zamestnania o 15-tisíc a dosiahol 316-tisíc osôb a nezamestnaných bez pracovného zaradenia o 17-tisíc na 146-tisíc. K poklesu dynamiky došlo v raste ročného prílevu nezamestnaných z predchádzajúceho zamestnania. Nezamestnaných z predchádzajúceho zamestnania pribudlo o 15-tisíc osôb oproti 26-tisíc osobám v roku 1998. Výrazný rast dynamiky ročného prílevu zaznamenávame v skupine nezamestnaných uvoľnených z organizačných dôvodov a osôb bez pracovného zaradenia. Uvoľnených z organizačných dôvodov pribudlo 19-tisíc osôb oproti 3-tisíc v roku 1998 a nezamestnaných bez pracovného zaradenia o 17-tisíc osôb oproti 3-tisíc v roku 1998. V roku 1999 došlo v štruktúre prílevu nezamestnaných v porovnaní s rokom 1998 k významnej zmene, keď rast ročného prílevu osôb bez predchádzajúceho pracovného zaradenia medziročne prevýšil rast ročného prílevu osôb z pracovného pomeru o tisíc osôb. V roku 1998 to bolo výrazne v neprospech osôb bez pracovného zaradenia o 22-tisíc. Znamená to, že zvýšenou dynamikou pribudli do evidencie nezamestnaných osoby bez predchádzajúceho pracovného pomeru. Z hľadiska štruktúry nezamestnaných podľa pohlavia v roku 1999 zaznamenávame rýchlejší rast nezamestnanosti mužov. V evidencii úradov práce bolo 236-tisíc žien a ich podiel (zo všetkých nezamestnaných) dosiahol 44,1 %, medziročne klesol o 2,8 percentuálnych bodov. Nezamestnaných mužov v porovnaní so ženami bolo o 62-tisíc viac a ich počet v závere roka dosiahol 298-tisíc. Medziročne ich počet vzrástol o 72-tisíc, žien o 35-tisíc. Dlžka evidencia
V roku 1999 dochádza k prudkému rastu dlhodobo nezamestnaných, a to so zvýšenou dynamikou. Dlhodobo nezamestnaných (viac ako rok) bolo v evidencii o 68-tisíc viac oproti 32-tisíc osobám v roku 1998. Počet dlhodobo evidovaných nezamestnaných k 31. 12. 1999 dosiahol 231-tisíc osôb, medziročne rast o 41,3 %. Ich podiel na celkovom počte evidovaných nezamestnaných dosiahol 43,2 %, medziročne viac o 5 percentuálnych bodov. K medziročnému rastu došlo vo všetkých skupinách nezamestnaných (v uvedených skupinách) podľa dĺžky zotrvania v evidencii, ale rast dynamiky zaznamenala skupina nezamestnaných evidovaná nad 7 mesiacov. Týchto nezamestnaných bolo v evidencii o 100-tisíc viac oproti 53-tisíc osôb v roku 1998. V porovnaní s rokom 1998 sa výrazne predlžovala priemerná dĺžka trvania nezamestnanosti, koncom roka 1999 dosiahla 14,36 mesiaca a medziročne vzrástla o 2,67 mesiaca. Znamená to, že riziko stať sa dlhodobo nezamestnaným v SR v priebehu roku 1999 výrazne vzrástlo, keď už vo februári priemerná dĺžka evidencie nezamestnaného prekročila kritickú hranicu 12 mesiacov. Veková štruktúra
Z hľadiska veku v roku 1999 došlo k rastu nezamestnaných vo všetkých päťročných vekových skupinách (okrem osôb vo veku 15 – 19 rokov a nad 60 rokov), a to so zvýšenou dynamikou. Vo veku 20 – 24 rokov bolo v evidencii o 26-tisíc osôb viac oproti 18-tisíc v roku 1998, a táto veková skupina bola aj počtom 99-tisíc osôb najpočetnejšou vekovou skupinou nezamestnaných. Druhou skupinou s najvýraznejšou dynamikou rastu bola skupina nezamestnaných vo veku 25 – 29 rokov, ktorých bolo v evidencii o 14-tisíc osôb viac oproti 9-tisíc v roku 1998. Táto skutočnosť spôsobila, že v závere roka bolo v evidencii 236-tisíc mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov a ich počet medziročne vzrástol o 46-tisíc oproti 36-tisíc v roku 1998. Ich podiel (zo všetkých nezamestnaných) dosiahol 44,1 % a medziročný rast 24,5 %. Odvetvová štruktúra
Počet nezamestnaných, ktorí pred evidenciou pracovali, dosiahol 362-tisíc osôb a medziročne vzrástol o 72-tisíc. Najviac nezamestnaných evidujú úrady práce z priemyslu 95-tisíc, stavebníctva 63-tisíc a 49-tisíc z poľnohospodárstva. Počet nezamestnaných medziročne vzrástol vo všetkých ekonomických odvetviach. Dynamika medziročného rastu sa zvýšila najmä v hlavných ekonomických odvetviach. Z odvetvia priemyslu bolo v evidencii o 19-tisíc osôb viac oproti 17-tisíc v roku 1998; z odvetvia stavebníctva o 17-tisíc osôb viac oproti 14-tisíc; z odvetvia poľnohospodárstva o 9-tisíc osôb viac oproti 5-tisíc. Významne v porovnaní s rokom 1998 vzrástol počet tých, ktorí zostali v evidencii viac ako rok. V evidencii ich bolo o 46-tisíc osôb viac oproti 24-tisíc osôb v roku 1998. Zároveň došlo aj k dynamike rastu vo všetkých hlavných odvetviach. Najvýraznejšie však v odvetví priemyslu, kde bolo o 11-tisíc osôb viac oproti 6-tisíc v roku 1998. Druhým odvetvím bolo odvetvie stavebníctva, kde bolo o 10-tisíc osôb viac oproti 4-tisíc v roku 1998. Vzdelanie
Štruktúra nezamestnaných podľa stupňa vzdelania sa v medziročnom porovnaní zmenila v prospech nezamestnaných s vyšším stupňom vzdelania. V roku 1998 najpočetnejšou skupinou boli nezamestnaní so skončeným základným vzdelaním (vrátane bez vzdelania), ale v roku 1999 najpočetnejšou skupinou boli vyučení. Počet vyučených v závere roku 1999 dosiahol 179-tisíc osôb a podiel (zo všetkých EN) 33,4 %. Ich počet rástol so zvýšenou dynamikou. V evidencii úradov práce ich bolo o 49-tisíc osôb viac oproti 39-tisíc v roku 1998. Zároveň sa v roku 1999 znížila dynamika rastu nezamestnaných so skončeným základným vzdelaním (vrátane bez vzdelania), keď ich bolo o 15-tisíc viac oproti 21-tisíc v roku 1998. Výrazne sa zvýšila dynamika rastu nezamestnaných so skončeným úplným stredoškolským vzdelaním, keď ich bolo o 34-tisíc osôb viac oproti 16-tisíc v roku 1998. V závere roku 1999 počet nezamestnaných s úplným stredoškolským vzdelaním dosiahol 156-tisíc osôb. K výraznému medziročnému rastu o 53 % došlo (o 4842 osôb) u početne najslabšej skupiny nezamestnaných s vysokoškolským vzdelaním. K 31. 12. 1999 ich bolo v evidencii takmer 14-tisíc, v roku 1998 ich počet dosiahol 9-tisíc. Špeciálnou skupinou v evidencii úradov práce sú nezamestnaní absolventi stredných a vysokých škôl. V závere roku 1999 ich bolo v evidencii úradov práce 37-tisíc, teda 6,9 % zo všetkých nezamestnaných. Podpora v nezamestnanosti
Koncom roku 1999 sa nachádzalo v evidencii 145-tisíc nezamestnaných, ktorým bola poskytovaná podpora v nezamestnanosti. Ich počet v porovnaní s rokom 1998 vzrástol o 20,6 %, teda o 25-tisíc osôb. Situácia vo vývoji nezamestnanosti, ako aj vo vývoji poberateľov podpôr v nezamestnanosti mala vplyv na priemernú dĺžku pobytu v evidencii jedného nezamestnaného a na priemernú dĺžku poberania podpory v nezamestnanosti. Priemerná dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti mala svoje maximum v roku 1993, keď jej dĺžka dosiahla 7,61 mesiaca. Za obdobie rokov 1994 až 1997 sa jej dĺžka postupne znižovala až na úroveň 5,41 mesiaca. V roku 1998 opätovne vzrástla na úroveň 5,67 mesiaca. V roku 1999 došlo počas jednotlivých mesiacov k zvyšovaniu priemernej dĺžky poberania podpory v nezamestnanosti. Koncom decembra 1999 dosiahla priemerná dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti 6,03 mesiaca a medziročne vzrástla o 0,37 mesiaca. Z finančných prostriedkov získaných prostredníctvom odvodov do fondu zamestnanosti (zamestnanci a zamestnávatelia vrátane živnostníkov), NÚP prostredníctvom OÚP v priemere vyplatil jednému nezamestnanému (bez odvodov poistného do fondov) v roku 1999 sumu 3470 Sk. Po výraznom medzimesačnom raste priemernej mesačnej podpory v nezamestnanosti v roku 1997 o 51,5 % (o 981 Sk) sa v roku 1998 tento rast spomalil a dosiahol 13,6 %, v roku 1999 bol 5,9 %. Oproti tomu medziročný rast priemernej mesačnej mzdy zamestnanca najmä v roku 1997 bol výrazne miernejší a dosiahol o 13,1 %, v roku 1998 o 8,4 % a v roku 1999 o 7,2 %. Znamená to, že rast priemernej mesačnej podpory za obdobie 1997 – 1999 prevýšil rast mzdy zamestnanca o 50,6 percentuálnych bodov. Súčasný stav trhu práce na Slovensku charakterizuje jeho vysoká nerovnováha, prudko sa roztvárajúce nožnice medzi ponukou práce a dopytom po práci, nízka adaptabilita i na podnety, ktoré dostáva, a vysoká rigidita i v porovnaní s okolitými transformujúcimi sa štátmi. Vzhľadom na analyzované trendy, stav trhu práce na Slovensku je nevyhnutné označiť za neštandardný, pohybujúci sa rýchlym tempom po opačnej trajektórii ako okolité trhy práce. Neštandardnosť situácie priamo implikuje nevyhnutnosť využiť i neštandardné opatrenia na urýchlenú stabilizáciu trhu práce umožňujúcu pokračovať v transformácii ekonomiky. RNDr. Pavel Tomasta, CSc.
Ing. Senderáková Lucia
Badrňová Judita
Národný úrad práce