Rozhodla snaha dohodnúť sa

Vecná a konštruktívna diskusia o Východiskách financovania verejnej správy v súlade s koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy (materiál MF SR) sa začala vysvetlením pojmu decentralizačná dotácia. MF SR si pod ňou predstavuje dotáciu, určenú na zabezpečenie novopresunutých ťažiskových kompetencií, predovšetkým tých, ktorých zabezpečovanie garantuje Ústava SR. Pojem by bol zakotvený v zákone o rozpočtových pravidlách, v zákone o štátnom rozpočte by bola uvedená výška decentralizačnej dotácie. Suma by sa neurčovala vyjednávaním, ale presnými kritériami na základe normatívov. Tento návrh považuje MF SR za prijateľný aj pre mestá a obce, pretože dostať presnú sumu je výhodnejšie, ako zabezpečovať ompetenciu hneď od začiatku napríklad z daňových príjmov. V druhej etape by sa decentralizačná dotácia zúžila a premenila by sa na neúčelovú dotáciu a o znížený rozsah by sa posilnila vlastná príjmová základňa samosprávy. Decentralizačnú dotáciu možno považovať za prvok vertikálneho finančného vyrovnávania, ktorý vyrovnávaním nákladov alebo výdavkov umožňuje zabezpečenie štandardnej úrovne kompetencií. Tzv. horizontálnym vyrovnávaním sa vyrovnáva daňová sila lokality. Základ v zákone
Námet MF SR zaviesť pri financovaní presúvaných kompetencií isté prechodné obdobie vyvolal v územnej samospráve skôr znepokojenie ako nadšenie; diskusia v každom prípade prispela k odstraňovaniu bariér. Požiadavka prijať zásadné politické rozhodnutie o rozsahu decentralizácie sa stala takmer klišé – aj v prípade hľadania vyhovujúceho spôsobu financovania sa potvrdilo, že je naozaj kľúčová. Bez neho ani MF SR nemôže narábať s ničím iným ako s odhadmi. Pri poskytnutí garancií pre územnú samosprávu, že na zabezpečenie kompetencií bude dostávať v zásade nezmenšený podiel finančných prostriedkov, však možno k decentralizačnej dotácii pristupovať ako k možnému kompromisu. MF SR pritom súhlasí s legislatívnym zakotvením prerokúvania finančných vzťahov medzi štátom a územnou samosprávou, čo by mohlo viesť aj k posilneniu zodpovednosti obcí na dodržiavaní makroekonomických východísk rozpočtu. V druhej etape musí byť kvantifikovaná príjmová daňová základňa samosprávy, ale táto požiadavka bude aktuálna až po schválení konečného rozsahu kompetencií a vyčíslení ich finančného krytia. Miestne dane
Po diskusii dospeli účastníci k dohode o potrebe legislatívneho doriešenia postavenia miestnych daní v sústave daní. Zákon o miestnych poplatkoch by sa mohol transformovať na zákon o miestnych daniach a bol by základom na komplexné riešenie miestnych daní v súvislosti s presunom kompetencií. Medzi miestne dane by bola zaradená aj daň z nehnuteľností, pričom MF SR uvíta námety ZMOS na jej postupný prechod na vyrubovanie dane podľa trhovej hodnoty majetku. Diskutovalo sa aj o zákone o dopravnej dani, o cestnej dani a o dani z motorových vozidiel ako majetkovej dane, ktorá by bola príjmom miest a obcí. Poplatky za znečisťovanie životného prostredia by sa zasa mohli stať základom ekologickej dane. Oddlženie
Zástupcovia MF SR potvrdili, že na územnú samosprávu nemožno presunúť prevádzkové dlhy a že štát musí nájsť spôsob na ich riešenie. Iná je kapitálová poddimenzovanosť – je nereálne očakávať, že štátny rozpočet bude schopný vyrovnať sa s ňou, navyše bude zrejme ťažké – aj v spolupráci s rezortmi – presnejšie ju kvantifikovať. Samospráva má na tomto údaji eminentný záujem: chce, aby bolo aj občanom jasné, v akom stave preberá od štátu v rámci reformy majetok. Podľa stanoviska MF SR sú platné zákony dostatočnou garanciou aj proti nesprávnemu nakladaniu s majetkom štátu, ktorý by sa spolu s kompetenciami mal presunúť na samosprávu a nepovažuje preto za opodstatnenú požiadavku na uvalenie moratória či obmedzenie práva nakladať s ním. Nadbytočný majetok automaticky neprejde do vlastníctva obcí, pretože štát ho môže potrebovať na zabezpečovanie svojich záujmov, ale konkrétna situácia nevylučuje ani zvažovanie záujmu obcí. Prevod majetku štátu do majetku obcí je už podľa súčasných zákonov oslobodený od zdaňovania. Rozdelenie rozpočtu, otvorená kontrola
MF SR navrhuje rozdelenie rozpočtov samosprávy na bežný a kapitálový, čo je bežné aj v iných krajinách. Oddelené rozpočty umožňujú sprehľadniť zabezpečovanie služieb občanovi od rozvoja sídla, a na toto pravidlo nadväzuje aj isté regulovanie prístupu obcí k úverom. Aj zadlženosť obcí je súčasťou celkovej zadlženosti verejných financií, ktorá je zasa vecou celkovej stability. Rozdelenie rozpočtov na bežný a kapitálový považuje ZMOS za prijateľný, druhy príjmov pre oba rozpočty však podľa neho nemožno vymedziť v plnom rozsahu. Otvorená ostala – aj vzhľadom na prípravu samostatnej koncepcie – otázka kontroly, hoci ochota podrobiť sa jej zvyšuje (nielen) podľa ministerky financií dôveryhodnosť a autoritu územnej samosprávy a požiadavka ZMOS pristúpiť aj k ostatným článkom Európskej charty miestnej samosprávy, proti čomu MF SR nenamieta, ale považuje to skôr za úlohu presahujúcu rámec rezortu financií.
Oľga Gáfriková