O univerzálnosti umenia
Včerajší deň bol venovaný umeniu, ktoré sprevádzalo ľudstvo od antiky po súčasnosť s rovnakou vážnosťou a obľubou - k divadlu. Je tradíciou, že pri príležitosti Svetového dňa divadla jeden z najvýznamnejších svetových dramatikov vystúpi so svojím posolstvom. Tento rok ho predniesol kanadský dramatik a spisovateľ Michel Tremblay. Ponúkame aspoň niektoré z jeho myšlienok: Pred viac ako dvoma tisícročiami si Euripidova Elektra položila otázku: Čím mám začať svoje obvinenie? Čím ho skončiť? Čo povedať uprostred? V dnešnej ére euforizmov a prázdnej rétoriky, v čase, keď sa považuje za lepšie ušetriť niekoho city, ako nazývať veci ich pravými menami, nestratilo zvolanie Agamemnónovej dcéry ešte nič zo svojej aktuálnosti. Obviňovať. Žalovať. Provokovať. Narúšať. Nie je toto práve úlohou divadla? O univerzálnosti dramatického textu nerozhoduje miesto jeho vzniku, ale jeho humanita, aktuálnosť výpovede a krása jeho štruktúry. Spisovatelia nie sú univerzálni preto, že tvoria skôr v Paríži a v New Yorku než v Chicotimi alebo v Port-au-Prince. Ich univerzalizmus spočíva v tom, že hovoriac o tom, čo dobre poznajú, oslovujú publikum, ktoré je schopné nastaviť si sebakritické zrkadlo, v ich schopnosti prostredníctvom zázraku divadla, prostredníctvom dôvery, ktorú do neho vkladajú a prostredníctvom svojej úprimnosti opísať a ospievať ľudskú dušu, vniknúť do jej záhad a znovu ju nastoliť v celej jej kráse.
|
