Hospodársky denník
USD42,614 Sk
EUR41,598 Sk
CHF26,184 Sk
CZK1,165 Sk
  Utorok  28.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Predpokladáme prevládanie intenzívnejších zdravotných ťažkostí u osôb s ochoreniami pohybového systému, výraznejšie môžu byť reumatické bolesti, prípadne bolesti hlavy pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zdravotné ťažkosti podmienené počasím sa môžu znižovať u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pre týchto ľudí je prevládajúci typ počasia zväčša pozitívny (vegetatívne stabilná klíma). U psychicky labilných jednotlivcov sa môže prejaviť mierne zvýšená náchylnosť k depresívnym stavom. n Zajtra budú naďalej pretrvávať uvedené vplyvy počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude veľká, cez deň časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, ojedinele aj búrky. Najvyššia denná teploty 11 až 15, na severe okolo 9 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 2 stupňov.n V stredu a vo štvrtok bude veľká oblačnosť až zamračené. Na väčšine územia občasný dážď alebo prehánky, od nadmorskej výšky približne 1200 m snehové. Najnižšia nočná teplota 6 až 2, najvyššia denná 9 až 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.37 a zapadne o 19.16 hod.

Amsterdamprehánky8
Atényoblačno19
Belehradobčasný dážď15
Berlínobčasný dážď13
Bratislavaoblačno13
Bruselprehánky9
Budapešťpolooblačno16
Bukurešťoblačno16
Frankfurtzamračené8
Helsinkioblačno2
Istanbulpolojasno18
Kodaňobčasný dážď5
Kyjevdážď8
Lisabonjasno18
Londýnoblačno10
Madridslnečno15
Moskvazamračené2
Oslooblačno4
Parížoblačno12
Prahaoblačno9
Rímprehánky13
Sofiaoblačno15
Štokholmpolojasno6
Varšavadážď9
Viedeňoblačno12
Záhreboblačno17
Ženevapolooblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.