Daňové priznanie za rok 1999

Zamestnanec si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa v mesiaci februári 1998. Dieťa študujúce na VŠ, prerušilo štúdium v období 18. 9. 1997 - 8. 2.1998. Na štúdium nastúpilo 8. 2. 1998. Mal zamestnanec nárok na nezdaniteľnú časť základu dane už za mesiac február Podľa môjho názoru zamestnanec začal mať opäť nárok na uplatnenie tohto dieťaťa ako vyživovanej osoby až počínajúc marcom 1998. Vychádzam z § 15 ods. 7 zákona č. 286/1992 Zb. Až začiatkom marca 1998 bolo podmienka - štúdium na VŠ - splnená. Len v prípade, ak sa narodí dieťa, alebo ak sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie, sa môže nárok uplatniť už v mesiaci, keď tieto skutočnosti nastali. V tomto prípade štúdium nezačínalo, len sa v ňom pokračovalo. Zamestnanec si uplatňoval vo vyhlásení u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované deti, žijúce s ním v spoločnej domácnosti od roku 1997. V septembri 1998 sa rozviedol. Jedno z vyživovaných detí, ktoré v tom čase nebolo plnoleté, bolo súdom zverené do výchovy a opatery matke. O druhom dieťati, ktoré bolo v tom čase plnoleté, súd nerozhodoval. Zamestnanec i po rozvode si uplatňuje nezdaniteľnú časť na obidve deti. Obidvaja rodičia aj deti majú i po rozvode spoločné bydlisko a spoločne prispievajú na domácnosť. Matka detí - bývalá manželka - si u svojho zamestnávateľa neuplatňovala nezdaniteľnú časť základu dane na žiadne z vyživovaných Má zamestnanec nárok na uplatnenie detí ako vyživované osoby na daňové účely i po rozvode manželstva za vyššie uvedených podmienok? Poznamenávame, že zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa neodvoláva na žiadny právny predpis špecifikujúci „spoločnú domácnosť“. Domácnosť definuje Občiansky zákonník v ustanovení § 115. Tvoria ju fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V novom zákone o daniach z príjmov (č. 366/1999 Z. z.) je už táto definícia priamo uvedená (ako poznámka pod čiarou č. 64). Podľa môjho názoru sú zákonom stanovené podmienky splnené. Nevidím dôvod, prečo by si zamestnanec nemohol naďalej deti uplatňovať ako vyživované osoby. Vychádzam z toho, že stále ide o vlastné deti zamestnanca a o skutočné „žitie“ v domácnosti v zmysle uvedenej definície. Skutočnosť, že zamestnanec prispieva na domácnosť, vlastne potvrdzuje podpisom vo vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. To, že manželstvo je rozvedené, nie je podľa zákona o daniach z príjmov prekážkou. Ak by podmienka domácnosti splnená nebola, potom fakt, že zamestanec napr. platí na deti výživné, nie je dostatočnou na tento účel. Dagmar Piršelová