|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Voľba minulosti v budúcnostiWaterloo ruských demokraticko-liberálnych síl Brilantná porážka demokratov, Rusko prežilo svoj hlavný deň v roku 2000, Putin je zvolený - zostáva ešte zvoliť kurz. Takýmito titulkami uvádzali včera ruské noviny komentáre k nedeľňajším prezidentským voľbám. Denník Segodňa zdôraznil, že aj keď o víťazstve Vladimira Putina nikto nepochyboval, voľby nemali iba rituálny charakter, lebo išlo o najreprezentatívnejší prieskum verejnej mienky. Jeho výsledky sú výrečné: presvedčivých 30 % pre vodcu komunistov Gennadija Ziuganova a krach lídra liberálnych reformátorov Grigorija Javlinského (ani 6 %). Jeho porážka je ozajstným Waterloo všetkých demokraticko-liberálnych síl. Nový prezident teraz vidí, koľko v Rusku vážia a stoja všetci tí, čo sa označujú za demokratické sily. Javlinského hnutie Jabloko i pravičiari z tábora Jegora Gajdara a Anatolija Čubajsa sú v Rusku reprezentantmi západného modelu rozvoja demokracie a ekonomiky. Vzťahy medzi nimi boli vždy napäté a často proti sebe navzájom útočili viac než proti komunistom. Hádali sa medzi sebou tak dlho, až napokon 26. marca 2000 spoločne aj umreli, uvádza Segodňa a dodáva: Porážka demokratov je vynesením rozsudku nad érou Borisa Jeľcina, nad epochou jeho reforiem a jeho reformátorov. Ľudia nehlasovali za Putina preto, že ho považujú za následníka Jeľcina, ale preto, že ho za takého nepovažujú. Zdá sa, že v politickej sfére bude oveľa viac pokoja. Časy hlučných bitiek, momentálnych kariér a bleskových pádov sa skončili. Nastupuje akási stagnácia, tak ako to býva po každej revolúcii, píše Moskovskij komsomolec a dodáva: V týchto voľbách sa ľudia nebáli komunistov, nebáli sa toho, že sa vrátia. Hlasovali nie proti minulosti, ale za minulosť, za sedemdesiate a začiatok osemdesiatych rokov, no v ich zlepšenom variante. Hlasovali za minulosť v budúcnosti. Návrat k normálu? Putinovo zvolenie je šanca na skutočnú zmenu v Rusku, uviedol britský denník Times. Putin získal dostatočnú podporu na riadenie krajiny, je ešte dosť mladý i energický na to, aby zvládol nadčasy, ktoré si vyžaduje realizácia reforiem. Okrem toho Rusko je dnes lepšie zvládnuteľné ako po rozpade Sovietskeho zväzu. Podľa denníka Independent reakciám sveta na Putinovo víťazstvo dominujú obavy o osud Čečenska. Vyhliadky na Putinovu éru sú pochmúrne a nadšenie Západu nad bývalým špiónom KGB je nepochopiteľné. Guardian tvrdí, že Putin stále tají pred Západom svoju zahraničnú politiku a Financial Times hovorí o príležitosti znovu vybudovať vzťahy medzi Západom a Ruskom. Nový prezident nastupuje na začiatku storočia. V Bruseli je nová Európska komisia a bude zvolený aj nový prezident USA - najvyšší čas na vytvorenie nového vzťahu s krajinou, ktorá je po USA pre Európu najdôležitejšia. Daily Telegraph vidí v Putinovom zvolení návrat k normálu, pretože sa do vzťahov medzi Ruskom a okolitým svetom vracia reálna politika, aj keď sa o Putinovi veľa nevie. Pokiaľ je Putin skutočne bystrý politik sústredí sa na vnútornú politiku a nebude vyhľadávať konfrontáciu so Západom, pretože vnútropolitické problémy sú obrovské, uviedol denník. Ruskej demokracii by neuškodilo, ak by Putin nezískal absolútnu väčšinu hneď v prvom kole, napísal Neue Zürcher Zeitung. O tri týždne by sa musel zúčastniť aj v druhom kole, čo by ho možno prinútilo, aby vysvetlil, aké recepty chce použiť pri sľubovanej renesancii Ruska. Princíp nádeje Voliči, ktorí hlasovali za Putina, sa zrejme riadili princípom nádeje, praktizovaným v Rusku pri každej zmene moci. Putin sľubuje silný a efektívny štát, fungujúcu demokraciu, diktatúru zákonov, boj proti korupcii a dôsledné kroky na vytvorenie prosperujúceho hospodárstva. Rozumné ciele. Aj tri mesiace po jeho príchode na post Jeľcinovho nástupcu však zostáva záhadou, akými cestami a pomocou akých receptov ich chce realizovať. Platí to najmä v hospodárstve. Len pomocou presadenia pravidiel trhového hospodárstva sa môže dlhodobo podariť dostať ruskú ekonomiku do rozletu. Bez takýchto úspechov sľuby o výkonnom štáte a pokrokoch pre všetkých občanov zostanú ilúziou. Ako na oligarchov? Rozhodujúcim testom toho, či Putin tvrdenia o boji proti korupcii a bezpráviu myslí naozaj vážne, bude jeho vzťah k oligarchii. Ak by osoby ako miliardár a mediálny magnát Berezovskij naďalej mali vplyv na rozhodovanie v Kremli, nemožno dávať Putinovým sľubom dobré prognózy. Jedinou oblasťou, v ktorej môže Putin preukázať konkrétne činy, je Čečensko. Bude však nový prezident po demokratickom upevnení svojej pozície konečne schopný prejaviť prezieravosť a zasadiť sa aj za politické riešenie čečenskej otázky? (TASR) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
