|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedieť si pripraviť šancuJedna kvalifikácia dnes na celý život nestačí Veľa ľudí dnes stojí na rázcestí a uvažuje, akým smerom sa vo svojom ďalšom profesionálnom živote uberať. Svoju prvú voľbu majú pred sebou deti, ktoré končia základné školy a mladí ľudia, ktorí končia stredné školy. Druhú, no možno i ďalšiu voľbu má pred sebou vyše pol milióna nezamestnaných v inom povolaní by sa možno mali šancu uplatniť sa lepšie. O novom zamestnaní zväčša uvažujú aj mamičky, ktorým sa onedlho skončí materská dovolenka a všetci tí, ktorí z rôznych dôvodov nie sú spokojní so svojím pracovným miestom alebo povolaním. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa je znalosť trendov v požiadavkách trhu práce na konkrétne povolania. Na otázky Hospodárskeho denníka odpovedal PhDr. Štefan Grajcár z Centra profesijných informácií Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Aj keď trh práce a vlastne celá ekonomika sú poznačené transformáciou a recesiou, možno vydedukovať nejaké smerovanie aspoň zo strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR, ktorú vláda prerokovala v lete minulý rok? - Spolu s ďalšími vládnymi materiálmi (Zámery vlády SR na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, Národný program na prijatie aquis communautaire) našla odraz aj v Koncepcii politiky zamestnanosti do roku 2002 a rámcovom vymedzení Národného plánu zamestnanosti, schválených vládou SR v novembri 1999. Ústredné orgány štátnej správy majú do konca marca 2000 rozpracovať opatrenia Národného plánu zamestnanosti (rámcového vymedzenia). Rozpracovaný národný plán zamestnanosti má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť vláde SR do konca júna 2000. Z podkladov, ktoré sú zatiaľ k dispozícii, možno však už teraz usudzovať prinajmenšom na základné tendencie rozvoja zamestnanosti v horizonte niekoľkých najbližších rokov. Z čoho vychádzajú vaše prognózy? - Obrovskou zmenou oproti minulosti je fakt, že na tvorbe HDP sa dnes už výraznou väčšinou podieľajú neštátne podniky. Významné je, že podiel pracovných miest v rámci malého a stredného podnikania bude ešte stále narastať. Pretože hlbšie domáce analýzy vývoja potreby pracovných síl v jednotlivých odvetviach hospodárstva a spoločenskej praxe na obdobie najbližších 10 - 20 rokov zatiaľ nie sú k dispozícii, môžeme sa trochu oprieť o analýzy spracované v zahraničí. Ich platnosť v našich podmienkach je však obmedzená, čo vyplýva z rozdielov medzi jednotlivými krajinami. Čo sa z nich môžeme dozvedieť? - Podľa jednej z analýz vypracovanej v roku 1993 v USA s výhľadom na 18 rokov, najväčší nárast počtu pracovných miest (v relatívnych číslach) možno očakávať v oblastiach súvisiacich s informačnými technológiami (programátori, systémoví analytici, technické a inžinierske povolania vo vývoji, v obsluhe počítačov, telekomunikačných prostriedkov a i.), poisťovníctvom (poisťovací matematici), právnymi službami, zdravotnou starostlivosťou (lekári s rôznou špecializáciou - zubná hygiena, pracovná terapia, fyzioterapia, ortopédia, technické povolania v zdravotníctve zamerané na obsluhu používaných diagnostických prístrojov a technického vybavenia zdravotníckych zariadení atď.). Naopak, výrazný úbytok možností nájsť si zamestnanie sa dá predpokladať v manuálnych povolaniach zameraných na údržbu a opravárenstvo v oblasti spracovania údajov (pisárky, stenotypistky, operátori), obsluhy zariadení na prepravu materiálov, ale aj v poľnohospodárstve. Prognóza vývoja potreby pracovných síl, spracovaná holandským Výskumným centrom pre vzdelávanie a trh práce, k už spomenutým priraďuje najmä povolania súvisiace so starostlivosťou o ochranu životného prostredia, bezpečnostnými systémami (ochrana intelektuálneho vlastníctva, softvérová polícia). Klesajúce možnosti uplatnenia majú podľa nej vojenské povolania. Zadívajme sa dopredu: Absolventi ktorých študijných odborov, ktoré profesie budú o pár rokov najžiadanejšie? - Chcel by som najprv upozorniť na niektoré súvislosti medzi odborným vzdelaním a možnosťami uplatnenia sa na trhu práce. S raz získanou kvalifikáciou (odborným vzdelaním) už dnes človek naozaj nevystačí na celé obdobie svojho profesionálneho života požiadavka celoživotného a permanentného vzdelávania (dovzdelávania, špecializovania, ale aj úplnej zmeny kvalifikácie) je podmienkou udržania si pracovného miesta. Čím vyššie a kvalitnejšie vzdelanie, tým ľahšie uplatnenie na trhu práce dôkazom je pohľad na štruktúru nezamestnanosti (vrátane tzv. dlhodobej, s trvaním nezamestnanosti viac ako dvanásť mesiacov): najmenej nezamestnaných tvoria osoby s vysokoškolskou kvalifikáciou (asi 3 %, čo je však hranica tzv. dobrovoľnej nezamestnanosti), naopak, ľudia bez odbornej kvalifikácie alebo s veľmi nízkou kvalifikáciou sa na počte nezamestnaných podieľajú najväčším dielom. Aj príliš úzke zameranie odboru je rizikom pri hľadaní uplatnenia sa na trhu práce. Ľahšie sa uplatnia absolventi širšie profilovaných odborov. Veľa sa v tejto súvislosti hovorí o tzv. kľúčových zručnostiach, akýchsi základných kompetenciách, ktoré sú podmienkou úspešného uplatnenia sa na trhu práce takmer v každom povolaní (flexibilita, tvorivosť, schopnosť učiť sa a získavať informácie, schopnosť riešiť problémy, praktická aplikácia vedomostí, jazykové a komunikačné zručnosti, ovládanie informačných technológií, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť plánovať a riadiť projekty a i.). Takže kvalitná odborná príprava (nie je dôležité, či ide o trojročný učebný odbor alebo vysokoškolskú prípravu trvajúcu desať rokov vrátane špecializačného, postgraduálneho alebo doktorandského štúdia) spolu s pripravenosťou či ochotou učiť sa nové veci, sú a budú tou správnou kombináciou pre každého zamestnávateľa. V ktorých povolaniach alebo smeroch podnikania nájde občan uplatnenie ako malý podnikateľ alebo živnostník? - V roku 1998 bolo na Slovensku viac ako 295-tisíc ekonomicky činných fyzických osôb (10,6 % ekonomicky činného obyvateľstva), ktoré samostatne podnikali. Pokiaľ ide o osoby podnikajúce na základe živnostenského zákona (tých je v tejto skupine najviac, takmer 90 %), v priebehu posledných rokov možno sledovať trvalý nárast ich počtu a tento trend sa udrží aj v najbližšej budúcnosti - aj ako reakcia na pokles pracovných príležitostí v dôsledku stagnácie priemyslu a zániku veľkých a stredných podnikov. Pri slobodných povolaniach (asi 4,4 % z ekonomicky činných fyzických osôb) dochádza postupne k nasýteniu a u samostatne hospodáriacich roľníkov (asi 6,5 % v roku 1998) pokračuje trvalý pokles. Predpokladom úspechu je predovšetkým dokonalá znalosť miestneho, regionálneho trhu. V tom by mu mali pomôcť na živnostenskom zväze, živnostenskej komore, v krajských živnostenských spoločenstvách alebo regionálnych zastúpeniach združenia podnikateľov. Príkladom môže byť skúsenosť od našich susedov v Rakúsku, kde sú na podobných miestach celkom podrobné informácie o tom, aké je nasýtenie trhu jednotlivými profesiami (živnosťami) vo vzťahu k počtu obyvateľov v príslušnom meste, okrese, kraji existuje napríklad praxou overený vzťah medzi počtom obyvateľov v meste a počtom sklenárov, autoklampiarov, obuvníkov... Dá sa hovoriť v súvislosti s najbližšou budúcnosťou o celkom nových povolaniach či takých, čo zmiznú zo zoznamu profesií? - Budúcnosť nepochybne prinesie výrazné zmeny v charaktere a obsahu väčšiny dnes známych povolaní, objavia sa nielen úplne nové povolania, ale celé odvetvia hospodárskej a spoločenskej praxe. Takýto vývoj možno predpokladať v zlepšovaní a udržaní kvality životného prostredia a samého života, v hraničných oblastiach vedných disciplín ako biotechnológia, biomechanika, genetické inžinierstvo, v povolaniach súvisiacich s hľadaním a prípadným využívaním alternatívnych zdrojov energie, povolania zamerané na služby v oblasti využívania voľného času a ďalšie. Príkladom perspektívneho a už aj dnes často sa vyskytujúceho povolania môže byť aj projektový manažér pre najrozmanitejšie oblasti, typy projektov alebo úloh. Skôr či neskôr prestane existovať napríklad povolanie mechanika písacích strojov a inej kancelárskej techniky. Podľa prognózy odvetvovej štruktúry zamestnanosti sa má zvyšovať podiel pracujúcich vo veľkoobchode a v maloobchode vrátane opráv motorových vozidiel a spotrebného tovaru. Myslíte si, že pôjde hlavne o klasické profesie, teda predavač, zásobovač, skladník, alebo rozvoj techniky prinesie aj do tejto oblasti nové profesie? - Obchodu a službám patrí z hľadiska početnosti pracovných miest na Slovensku druhé miesto (za priemyslom), a túto pozíciu si v najbližšom čase ešte bude upevňovať. Pokiaľ ide o kvalifikačnú štruktúru, prevahu budú mať zrejme tie klasické povolania, z ktorých si niektoré dokonca ani nevyžadujú osobitnú odbornú prípravu. Vstupom nových technológií aj tu však bude rásť požiadavka na kvalifikovanú pracovnú silu, operátori skladovania s primeranou kvalifikáciou budú časom oveľa žiadanejšou pracovnou silou ako klasickí skladníci. Podobne je to aj v opravárenských službách, ťažko budeme svojpomocne opravovať dnešnú špičkovú bielu techniku, rôzne spotrebiče pre domácnosť alebo automobily. Dokáže však školstvo a vôbec vzdelávacie inštitúcie ľudí dobre pripraviť na budúce nároky? A je trh práce schopný včas a podrobne definovať svoje budúce potreby? - Odborné školstvo sa permanentne usiluje o to, aby pripravilo svojich absolventov na čo najbezproblémovejší vstup na trh práce. Úspech je tu však podmienený úrovňou komunikácie medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi. Úroveň nášho odborného školstva je prinajmenšom porovnateľná s inými vyspelými krajinami a bude čoraz viac schopné pružne reagovať na požiadavky trhu práce. Často, pravda, počúvame ponosy zamestnávateľov, že absolventi vstupujúci do praxe nie sú dostatočne odborne pripravení, v súlade s požiadavkami doby a príslušnej technologickej vyspelosti. Možno je školstvo naozaj niekedy dosť ťažkopádne na to, aby dostatočne rýchlo reagovalo na požiadavky trhu práce. Problém je však aj v tom, že ani trh práce a v jeho rámci ekonomicky nestabilné zamestnávateľské subjekty nie sú schopní presnejšie definovať, akých absolventov budú o tri či šesť rokov potrebovať, toľko totiž trvá proces odbornej prípravy. Školstvo, najmä to odborné, je dnes veľmi diferencovaný systém, v ktorom popri sieti štátnych a neštátnych stredných a vysokých škôl pôsobia stovky rôznych iných vzdelávacích inštitúcií. V každej z nich možno získať viac či menej ucelené poznatky alebo zručnosti, kompetencie z nejakej konkrétnej oblasti hospodárskej či spoločenskej praxe, uplatniteľné na trhu práce. Závisí však od jednotlivca, ktorú z ponúkaných možností využije, akými poznatkami, zručnosťami a kompetenciami sa chce vybaviť. Takže úroveň odbornej prípravy môže významne ovplyvniť aktivita jednotlivca a jeho záujem niečo sa naučiť. Nakoľko sa zamestnávatelia zaujímajú o prípravu svojich budúcich pracovníkov, ak sa o ňu vôbec zaujímajú? Jestvuje tu nejaká koordinácia? - Na Slovensku je zatiaľ pomerne málo firiem, ktoré sú schopné odhadnúť svoje budúce potreby a s tým súvisiace požiadavky na kvalifikačnú štruktúru zamestnancov. Sú to firmy ekonomicky silné a hlavne stabilné, s pomerne jasnou predstavou o svojom budúcom rozvoji. Určite nie je náhoda, že vo väčšine prípadov ide o firmy s účasťou zahraničného kapitálu... O koordináciu zamestnávateľov a vzdelávacích inštitúcií smerujúcej k zabezpečeniu rovnováhy medzi očakávaniami jedných a možnosťami druhých sa usiluje niekoľko iniciatív na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Čoraz častejšie sme svedkami intenzívnej komunikácie medzi konkrétnym podnikom a konkrétnou školou, ktorá pre tento podnik zabezpečuje odbornú prípravu väčšej alebo menšej časti zamestnancov. V tejto súvislosti sa začína hovoriť o potrebe sociálneho partnerstva a dialógu, ktoré v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zatiaľ u nás nemá tradíciu. Vo väčšine krajín EÚ sa tejto otázke venuje dlhodobo veľká pozornosť a v niektorých z nich má sociálny dialóg v tejto oblasti aj legislatívnu a inštitucionálnu podporu. Nespia ani krajiny bývalého východného bloku. Napríklad zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý prijali v Maďarsku v roku 1996, rieši aj vzťah medzi zamestnávateľmi a inštitúciami zabezpečujúcimi odborné vzdelávanie. U nás táto téma začína rezonovať čoraz viac, čo súvisí s alarmujúcim a nebývalým rastom nezamestnanosti, na ktorej sa nemalou mierou podieľajú práve absolventi. Je pravdepodobné, že masívnejšia účasť zamestnávateľskej sféry na definovaní obsahu odborného vzdelávania by mohla veľmi účinne pomôcť riešiť problémy nezamestnanosti absolventov rôznych úrovní a smerov vzdelávania. Sú však aj takí zamestnávatelia, a nie je ich málo, ktorým nezáleží na odbornej kvalifikácii pracovníka, často sa uspokoja s človekom, ktorý sa na prácu zaučí, pričom dôvodom je, že takýto pracovník máva nižšie platové nároky. Možno očakávať zmenu v takomto postoji? - Asi to bude nevyhnutné, najmä ak si firma bude chcieť vytvoriť podmienky na svoj budúci rast. Najlepšou investíciou je vzdelanie, prostredníctvom kvalifikovanej a čoraz lepšie odborne pripravenej pracovnej sily je možné rast s relatívne nízkymi nákladmi zabezpečiť. Nanič mi bude supermoderná technológia, ak nebudem mať kvalifikovaných ľudí, čo ju dokážu využívať. Spoliehať sa na to, že nájdem takpovediac na ulici vhodnú pracovnú silu, ktorú stačí zaučiť, aby zvládla jednu alebo viac pracovných operácií, znamená spoliehať sa na náhodu... Je nejaký predpoklad, že nadchádzajúce rokovania o vstupe SR do EÚ môžu prispieť aj k lepšiemu poznaniu potrieb ekonomiky na ľudské zdroje, ako aj k ich kvalitnejšej a cielenejšej príprave? - Už aj pozícia asociovanej krajiny vytvára predpoklady na to, aby Slovensko mohlo participovať a primerane ťažiť zo spolupráce európskych krajín v tejto oblasti. Vzťah odborného vzdelávania a prípravy k možnostiam uplatnenia sa na trhu práce má kľúčový význam pre riešenie problémov nezamestnanosti. V decembri 1997 sa v Luxemburgu konal osobitný summit krajín EÚ k politike zamestnanosti, ktorý okrem iného odporučil nielen členským, ale aj asociovaným krajinám prijať národné plány zamestnanosti postavené na štyroch základných pilieroch a z nich sa odvíjajúcich smerniciach. Národný plán zamestnanosti ako súčasť koncepcie politiky zamestnanosti do roku 2002 je postavený na týchto pilieroch a smerniciach. Z hľadiska našej témy je najvýznamnejší prvý pilier, zlepšenie zamestnateľnosti. Je rozpracovaný do viacerých opatrení, pričom na ich plnení by sme mali byť zainteresovaní takmer všetci od orgánov štátnej správy (ministerstvá, krajské a okresné úrady), cez verejnoprávny Národný úrad práce, Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR, Konfederáciu odborových zväzov SR, až po jednotlivé podniky, firmy, školy, vedeckovýskumné inštitúcie. Veľkosti problému, ktorému naša spoločnosť momentálne čelí a údaje o nezamestnanosti z posledných dní sú toho jasným dôkazom musí zodpovedať aj nasadenie všetkých, ktorí k tomu majú a môžu niečo povedať. Zuzana Krútka |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
