|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vypilujeme, aj keď si škodímeŠtát ako vlastník lesov profitoval najmenej Súčasťou vstupu Slovenska do EÚ bude objektívne zhodnotenie stavu nášho lesného hospodárstva, ako aj súčasné a možné národohospodárske využívanie dostupných zásob dreva v nadväznosti na lesnícku stratégiu EÚ. Európska komisia ju predložila Európskemu parlamentu 14. decembra 1998. Podľa nej sa za najdôležitejšiu funkciu lesov považuje surovinová funkcia lesov a ich využívanie ako obnoviteľného zdroja dreva a ďalších produktov. Zároveň sa oceňuje aj mimoprodukčná funkcia lesov, zvýrazňuje ju schopnosť odoberať z atmosféry skleníkový oxid uhličitý a trvalo viazať uhlík v každoročnom prírastku dreva do jeho likvidácie. Ekonomický účinok odoberania oxidu uhličitého z atmosféry a viazanie uhlíka v drevnej substancii vychádza z toho, že jedna tona ročného prírastku dreva ho odoberie z atmosféry 1851 kg, z ktorého sa fotosyntézou pomocou slnečnej energie a vody stane 510 kg uhlíka súčasťou drevnej substancie. Zároveň sa uvoľní do atmosféry 1392 kg oxidu.. Ročným prírastkom dreva v lesoch SR 13 milión kubických metrov, čiže asi 6,5 mil. ton, sa odoberie z atmosféry ročne vyše 12 mil. ton oxidu uhličitého. Viazaný uhlík zostáva v dreve akumulovaný až do konečného výrobku, prípadne do energetického využitia dreva. Škody spôsobené emitovaním jednej tony oxidu uhličitého odhadli odborníci v USA na 485 USD. Náklady na technické opatrenia pri likvidácii jednej tony odhadli v Nemecku na 60 250 DEM. Na základe ekobilancií stanovili, že jeden kubický meter reziva zabudovaný v nosnej stavebnej konštrukcii, náhradou za energeticky náročné materiály z neobnoviteľných zdrojov, zníži ekologické škody o vyše 1000 DEM. Využitím jedného kubického metra bukového dreva spaľovaním za fosílne neobnoviteľné palivá sa ekologické škody znížia o 360 DEM. Zhrnuté ekobilancie dreva ako trvalo obnoviteľnej suroviny sú v poslednom decéniu akcelerátorom cielených inovačných programov na rozšírené využitie rastúcich zásob dreva v krajinách EÚ. Napriek tomu, že ekologická hodnota dreva a výrobkov z neho je vyššia ako jeho trhová hodnota, podľa lesníckej stratégie EÚ je hlavnou úlohou lesníctva zabezpečiť konkurenčnú schopnosť pre spracovateľský priemysel, aby výrobky z dreva konkurovali výrobkom z anorganických surovín alebo z chemických materiálov (betónové podvaly, stavebné dielce, okná, umelé dyhy a pod.). Konkurenčnou schopnosťou výrobkov z dreva sa plní ďalšia úloha rozvoja lesníctva k prispeniu rozvoja vidieka vytváraním a zachovaním pracovných miest na získavanie príjmov obyvateľstva. Na zabezpečenie konkurenčnej schopnosti spracovateľov dreva sa v krajinách EÚ zúčastňujú dotáciami na účelovú obnovu lesov a na odstraňovaní následkov živelných pohrôm (polomy mladých porastov, povodne a pod.). Súčasne znižujú náklady na výrobné činnosti na dosiahnutie cenovej dostupnosti dreva, napríklad na zvládnutie konkurencie lacného a kvalitného reziva zo Švédska a z Fínska na domácom a zahraničnom trhu. Na naplnenie tohto cieľa urobili v Nemecku a Rakúsku zásadné reformy v riadení štátnych lesov. Najúčinnejšia reforma sa uskutočnila v Rakúsku zákonom 793/1996, keď vyčlenili zo spolkovej správy štátne lesy do akciovej spoločnosti Rakúske spolkové lesy. Jediným akcionárom a vlastníkom základného imania je štát, s výnimkou 3,6 percenta nehnuteľností, ktoré sa previedli na akciovú spoločnosť. Obhospodarujú pozemky s rozlohou 800-tisíc hektárov, z toho 570-tisíc hektárov lesnej pôdy, čo predstavuje 15 percent výmery rakúskych lesov. Zamestnávajú 1500 zamestnancov, s ktorými zabezpečujú 60 percent ťažby vo vlastnej réžii. Z obchodného portfólia za rok 1998 vyplýva, že príjmy za drevo boli 1,436 mld. ATS a príjmy z poľovníctva 171 mil. ATS, to je 11,74 percenta z príjmov za drevo (u nás pod jedno percento). V priaznivom postavení sú Lesy ČR, ktoré výrobné činnosti privatizovali už v prvej vlne privatizácie, 93 percent lesov obhospodarujú na základe obchodnej zmluvy s 218 súkromnými firmami, ktoré sa špecializujú na komplexné vykonávanie lesníckych prác. Podiel výnosov získavaných vývozom dreva si Lesy ČR zabezpečili kapitálovým vstupom do najvýznamnejšej vývoznej firmy 50-percentným podielom. Všetky slovenské vlády od roku 1992 zabudli, že SR nemá výnosné nerastné bohatstvo. Má však bohaté lesy s trvalo obnoviteľnou surovinou, ktorých potenciálnu výnosnosť nedoceňujeme, a preto ju nevyužívame. Pritom štát, obce a mestá sú dominantnými vlastníkmi lesov. Lesy SR sú prirodzeným monopolom na trhu s drevom s dvojtretinovým podielom ponuky. Hospodárenie s drevom sa u nás odklonilo od európskych trendov po voľbách v roku 1992, keď rozdelili lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel do dvoch ústredných orgánov štátnej správy, čím sme rozdelili prírodný reťazec les - drevo ako neoddeliteľnú súčasť lesnícko-drevárskeho celku. Rozdelením týchto odvetví sa nielen v lesníckej riadiacej sfére stratila schopnosť vnímať lesnícku problematiku ako súčasť nadväzného spracovania produkcie dreva. Tým sa prehliadla realita, že prosperita lesa e úplne závislá od prosperity dreva a naopak. Pri začiatočných problémoch v kooperácii s tvoriacim sa súkromným sektorom sa nehľadali východiská na zachovanie úrovne spracovania dreva v drevárskom a nábytkárskom priemysle, napríklad kapitalizáciou pohľadávok, hoci podniky štátnych lesov budovali nové píly prakticky na úkor štátneho rozpočtu. Nehľadali sa možnosti spracovať všetku ihličnatú guľatinu a vlákninu na predimenzovaných spracovateľských kapacitách, ani smery, ako v najkratšom čase spracovať prebytočnú listnatú surovinu. Neprehodnocovali sa ani dodávateľské podmienky v nadhodnocovanej akosti a množstve, ani primerané lehoty splatnosti. Nepostúpilo sa ani v zabezpečení dlhodobých zmlúv. Výsledky takýchto prístupov sa odrazili v dlhodobom zápornom hospodárskom výsledku drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu, v umŕtvených inovačných procesoch a v postupnom odstavovaní drevárskych a nábytkárskych závodov. Tieto negatíva podporili zvyšovanie exportu zo 100-tisíc kubických metrov v roku 1991 na 700-tisíc kubických metrov v roku 1994, na 1,1 milióna kubických metrov v roku 1997 a na 1,4 milióna kubických metrov v roku 1999. Štát ako vlastník štátnych lesov profitoval najmenej, pretože štátne podniky predávajú tuzemským vývozcom za tuzemské ceny. Tým sa zriekajú podielu na výnosoch z ceny dosahovanej od zahraničného odberateľa. Prehliada sa, že účasťou štátneho rozpočtu na hospodárskej činnosti lesného hospodárstva je prakticky dotovaný aj vývoz dreva. Rastúcim vývozom surového dreva sa vytvára síce devízové saldo asi 1,2 mld. Sk, vyváža sa práca, ale nevyužité domáce kapacity zívajú prázdnotou. Tuzemským spracovaním sa však dosahuje osemnásobne vyššie speňaženie. Potrebu obmedziť vývoz surového dreva nemotivuje ani rastúci vývoz výrobkov z dreva, ktorý dosiahol v roku 1998 objem 27 mld. Sk a patril k najvýznamnejším komoditám. Mohli by motivovať potenciálne možnosti lesného hospodárstva, ktoré po dosiahnutí priemeru v úrovni spracovania dreva v krajinách EÚ vytvárajú predpoklady na zvýšenie produkcie v spracovaní dreva z doterajších 35 mld. Sk na 180 mld. Sk. Nevyužité rezervy v racionalizácii nákladov na výrobné činnosti štátnych lesov i zahraničného obchodu, v liberalizácii cien za nájom poľovných revírov a hlavne v náraste tuzemského spracovania dreva sú významným zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu a následne aj na dotácie na primerané pozviechanie sa našich lesov. Súčasný prístup k programu Drevo surovina 21. storočia nie je limitovaný približovaním sa k lesníckej stratégii EÚ, ani potrebami domácej ekonomiky, ale konsenzom úradníkov ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva, čo nevytvára predpoklady na odstránenie pretrvávajúcich deformácií. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím o ochrane hospodárskej súťaže vo vzniknutom š. p. Lesy SR decentralizoval 60 percent obchodnej činnosti s drevom ako výrobkom miesto doterajších sedem podnikov do 26 odštepných závodov. Zostávajúcich 40 percent dal na úroveň štátneho podniku, čo doterajší obchod s drevom pre tuzemských spracovateľov a vývozcov ešte viac zneprehľadní. Tento trend však nezníži nezamestnanosť ani neposilní ekonomiku SR. Ing. Milan Koleják, CSc. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
