Nevymožiteľné pohľadávky

Na základe uvedeného by mohol vzniknúť dojem, že podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a zistí, že niektorá z pohľadávok už nebude uhradená, môže ju jednoducho „odpísať“, teda zapísať v knihe pohľadávok a záväzkov jej úbytok. Daňovník by mohol dôvodiť, že nekrátil daň z príjmov, veď žiadne finančné prostriedky neprijal. V skutočnosti takýto postup nie je možný. Pohľadávka vznikla preto, že bol dodaný tovar, výrobky alebo boli poskytnuté služby. Na dosiahnutie a zabezpečenie týchto výkonov boli vynaložené výdavky, ktoré sa uplatnili na zníženie základu dane z príjmov. Preto zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov nenecháva pohľadávky nepovšimnuté ani u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. Pohľadávka síce neovplyvní základ dane v zdaňovacom období jej vzniku, zákon však určuje situácie, kedy sa tak stane. Je to v prvom rade skončenie podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, keď je potrebné vyčísliť hodnotu pohľadávok a o túto hodnotu upraviť (zvýšiť) základ dane [§ 23 ods. 8 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov]. Tým sa kompenzujú už uplatnené výdavky na výkony, ktorých súčasťou bol aj nezaplatený výkon. Rovnako musí postupovať aj podnikateľ, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov, teda prechádza z uplatnenia preukázateľných výdavkov podľa § 24 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov na uplatňovanie percentom z príjmov podľa § 7 ods. 8 cit. zákona alebo opačne (§ 23 ods. 13 zákona). V podvojnom účtovníctve je odpis pohľadávky upravený Postupmi účtovania pre podnikateľov. Odpis pohľadávky je náklad, ktorý sa účtuje na ťarchu účtu 546 pri trvalom upustení od jej vymáhania ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od jeho dedičov, ak podľa oznámenia polície alebo súdu je pobyt dlžníka neznámy, alebo ak zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že náklady na vymáhanie pohľadávky by presiahli jej výťažok. Daňový výdavok
Na ozrejmenie otázky, či takýto náklad možno uplatniť ako výdavok podľa § 24 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, boli publikované dva materiály Ministerstva financií SR, a síce Pokyn č. 5 k posudzovanou a zahŕňaniu nedobytných pohľadávok do výdavkov na účely určenia základu dane z príjmov (č. 16449/96/62) a oznámenie Ministerstva financií SR č. 25040/97-62, ktorým sa pokyn č. 5 spresňuje. Pokyn č. 5 vychádza zo zásady, že daňový výdavok treba preukázať a v prípade nedobytných pohľadávok za podmienku preukázateľnosti sa považuje najmä rozhodnutie súdu, podľa ktorého majetok dlžníka skutočne nepostačuje na úhradu pohľadávok s tým, že veriteľ vykonal úkony, ktoré viedli k vymoženiu pohľadávky. Pôvodné znenie pokynu bolo formulované len na podmienky podvojného účtovníctva, kde odpis pohľadávky je dokumentovaný účtovným zápisom na ťarchu nákladového účtu. Spresnenie pokynu už rešpektuje existenciu všeobecne záväzného predpisu z oblasti účtovníctva a v súlade s ním formuluje podmienky, ktoré je potrebné splniť na uplatnenie hodnoty nedobytnej pohľadávky ako daňového výdavku. Spresnenie pokynu rieši problém aj pre daňovníkov, účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri splnení podmienok môže takýto daňovník, ak eviduje nevymožiteľné pohľadávky a končí činnosť (prípadne mení spôsob uplatňovania výdavkov), ovplyvniť základ dane z príjmov tak, že nevymožiteľné pohľadávky nezahrnie do celkovej hodnoty pohľadávok, o ktoré je povinný upraviť základ dane.