|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Chcú východniarky pracovať?Práceneschopnosť je nočnou morou zamestnávateľov Girex-fashion Bardejov vznikol sprivatizovaním štátneho podniku Koža, guma, textil v roku 1992. Hlavným výrobným programom je šitie dámskej, pánskej a detskej konfekcie - plášte, kostýmy, saká, nohavice a bundy. Až 90 percent produkcie smeruje na export. Girex-fashion vyváža do Rakúska, Talianska, Nemecka a Česka. Firma zamestnáva 260 pracovníkov, pričom má prevádzky v Bardejove a Giraltovciach. Napriek tomu, že pôsobí v regióne s 30-percentnou nezamestnanosťou, je paradoxom, že stále zápasí s problémom nedostatku pracovníkov. Na úrade práce v Bardejove má podnik počas celého roka požiadavku na zamestnanie 15 - 20 osôb v profesii šička. Ako upozorňuje riaditeľka spoločnosti JUDr. Oľga Komorová, voľné miesta sa nedarí obsadiť, aj keď pravidelne robia výberové konania: Je na zamyslenie, že prichádzajú stále tí istí nezamestnaní. Napriek tomu, že o prácu nemajú záujem, ako otvorene povedali, prichádzajú opäť, lebo ich posielajú z úradu práce. Potenciálnych zamestnancov sme videli v čerstvých absolventoch. Umožnili sme vo fabrike prax žiakom Stredného odborného učilišťa (SOU) služieb v Bardejove a SOU pod Vinbargom v Bardejove. Zúčastňujeme sa na záverečných skúškach, aby sme absolventom pripomenuli, že môžu nastúpiť k nám do pracovného pomeru. V minulom roku sme rodičom študentov končiacich ročníkov poslali 60 listov. Vyzývali sme ich, aby k nám poslali mladých ľudí pracovať. Úspešnosť tohto experimentu bola veľmi nízka. O zamestnanie v našej firme prejavilo záujem desať šičiek. Dalo by sa povedať, že sme zbytočne vyhodili peniaze na poštové známky. Práve z dôvodu nedostatku pracovníkov sme nemohli v polovici minulého roka otvoriť ďalšiu dielňu. Keby sa po nástupe do školy zaviazali, že po skončení štúdia odpracujú vo firme, kde praxovali, aspoň jeden rok, bola by to pre nás veľká pomoc. A tak po skončení štúdia sa zaregistrujú na úrade práce a prídu bez práce k peniazom. Nemôžeme sa potom čudovať, ak je im veľmi ťažké rozlúčiť sa s ťprázdninamiŤ. Je až prekvapujúce, ako si vedia všetko podložiť dokladmi. Napríklad čerstvá absolventka školy prinesie potvrdenie od lekára, že má zdravotné problémy s chrbticou. Načo vlastne išla na školu, ak nemá k šitiu žiadny vzťah? Veď už pred štúdiom vedela, akú bude mať pracovnú náplň. Mamičky, ktoré by mali po troch rokoch materskej dovolenky nastúpiť do zamestnania, uvádzajú ako závažný argument, že nemajú s kým nechať maloleté dieťa. Napriek tomu, že vo väčšine prípadov majú mnohé z nich staré mamy. Nemôžeme ich však prinútiť, aby nastúpili do práce. Z praxe viem, že ženy, ktoré u nás pracujú a musia prísť do práce i v sobotu, si vedia starostlivosť o dieťa zabezpečiť. Je to v ľuďoch Kto chce pracovať, urobí všetko pre to, aby pracoval. Ten čo nechce, vynaloží všetko úsilie, aby sa práci vyhol. Naše skúsenosti ukazujú, že ľudia sa ešte stále nemajú tak zle, aby boli nútení ísť pracovať. Nie je problém vo výške mzdy? Aký je priemerný mesačný zárobok? - U nás sa pracuje na dve zmeny. Priemerná mzda je 7000 Sk, v strihárni okolo 9000 Sk. Každý sám svojou zručnosťou rozhoduje o výške svojej mzdy. Matky malých detí pracujú na jednu zmenu, ktorá je časovo prispôsobená prevádzke materskej školy. Keď je šička šikovná, majsterka jej pridelí zložitejšiu operáciu, ktorá je, prirodzene, finančne lepšie ohodnotená. K mesačnej mzde pridávame 500 Sk za tzv. prítomnosť v práci, ak pracovníčka nevynechá pre chorobu ani jeden deň v mesiaci. Zamestnanci dostávajú aj trinásty plat, podľa zákona preplácame cestovné, deti pracovníkov obdarúvame mikulášskymi balíčkami a vianočnými darčekmi. Niekoľkokrát do roka poskytujeme zľavu pri nákupoch našej produkcie. Každému novému pracovníkovi pri nástupe do pracovného pomeru poskytujeme tri mesiace náborový príspevok vo výške 1000 Sk mesačne. Pracujú vo vašej firme aj ženy, ktoré nie sú vyučené v odbore šička? - Prichádzajú k nám nezamestnané, ktoré nemajú nami požadované vzdelanie. Nie je však problém ich zaučiť. V konečnom dôsledku, aj vyučená šička nikdy nešije sama celý výrobok. Potrebuje ovládať niekoľko operácií, ktoré denno-denne opakuje. Skutočnosť, že ide predovšetkým o zručnosť, dokumentuje fakt, že zamestnávame aj veľmi šikovné Rómky. Veľkým problémom zamestnávateľov je práceneschopnosť zamestnancov . - Tento problém, žiaľ, neobišiel ani nás. Denne je mimo pracoviska priemerne tridsať ľudí. Pri deviatich dielňach to znamená, že na každej chýbajú tri - štyri ženy. Čo to v praxi znamená? Konkurencia je silná a my si nemôžeme dovoliť nedodržať termín objednávky. Preto je potrebné rozdeliť prácu tak, aby sme všetko stihli, prirodzene, so zreteľom na kvalitu, a to nie je jednoduché. Práceneschopnosť je ako nočná mora. Žiaľ, nemocenské dávky sú také vysoké, že niektorým sa vyplatí maródovať aj celý mesiac. Práceneschopnosť využívajú na to, aby na jar poumývali okná, prichystali sa na Veľkú noc, v lete majú deti prázdniny, potom je obdobie vykopávania zemiakov a napokon Vianoce, tak sa to točí dokola. Mali sme dokonca prípad, keď istá pracovníčka počas práceneschopnosti nastúpila do pracovného pomeru v inej firme. Zistila však, že sa jej lepšie pracovalo u nás, preto po skončení maródky opäť nastúpila k nám. Problémy máme aj s mladými dievčatami, ktoré odchádzajú pracovať do zahraničia. Žiadajú o rozviazanie pracovného pomeru dohodou, no napriek nesúhlasu firmy odchádzajú zo dňa na deň. Nezaujíma ich, že momentálne na ich miesto nie je zabezpečená náhrada. Ruslana Kurilcová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |