|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Národná katastrofaPo potope odpustenie dlhov Voda raz opadne, cyklón sa vybúri, ale chudobní budú ešte chudobnejší. A svet si môže opäť spytovať svedomie a zaspávať s predstavami utopených detí, žien a mužov, ktorí mohli byť zachránení. Keby potopa takého rozsahu, aká postihla juh Afriky (Mozambik, Zimbabwe, JAR, Botswana, Svazijsko), so všetkými svojimi škodami postihla inú, vyspelejšiu časť sveta, médiá by prinášali správy o neuveriteľnom utrpení a okamžite by sa rozbehli záchranné operácie a rozsiahla humanitárna pomoc. Keď sa to isté stane kdesi na konci sveta, ľudská solidárnosť sa prejavuje pomalším tempom a pomoc býva skromnejšia. A to aj napriek tomu, že pre obyvateľstvo z postihnutej zóny mala potopa takmer biblickú podobu. Príroda akoby naschvál spojila svoje sily. K vytrvalým niekoľkodňovým zrážkam sa pridal cyklón s poetickým menom Eline a celkom nepoeticky ožobráčili milióny ľudí a zdevastovali hospodársky potenciál 16-miliónovej krajiny. Mozambik patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta. Deväťdesiat percent obyvateľov má denný príjem pod 1 USD, pričom priemerná dĺžka života tu dosahuje iba 45 až 50 rokov. Tu je vôbec najvyššia miera detskej úmrtnosti na svete. Dvadsaťsedem percent novorodencov sa nedožije svojich piatich narodenín. A keď si uvedomíme, že až 83 percent z Mozambičanov pracuje v poľnohospodárstve, pozdĺž úrodonosných brehov riek, ktoré sa teraz vyliali a zničili všetko vo svojej ceste, záplavy sú doslova božím bičom. Totálnou iróniou osudu je pritom skutočnosť, že vlani Mozambik prvýkrát od roku 1992, keď sa skončila občianska vojna, nepožiadal zahraničie o potravinovú a humanitárnu pomoc a tohto roku sa očakávali náznaky ekonomického rastu. Ťažko vyčísliteľné škody Záplavy v podstate ešte trvajú a meteorológovia avizujú príchod ďalšieho cyklónu - Gloria -, ktorý sa blíži od Madagaskaru. Ťažko je teda presne vyčísliť škody spôsobené prírodnými živlami. Podľa odhadov britského Červeného kríža, ktorý tu pôsobí, odstraňovanie škôd potrvá roky a bude znamenať zbytočný balast pre rozvoj hospodárstva krajiny. Zničená je poľnohospodárska pôda, zásoby pitnej vody, poškodená infraštruktúra - hlavne cesty a mosty. Mozambická vláda vyčíslila, že potrebuje 30,5 milióna USD na základné opravy, ďalších 5,9 milióna na sfunkčnenie vlakovej premávky a 4,5 mil. USD na obnovenie zásobovania elektrinou. To sú základné priority. Ďalšie milióny budú potrebné pre postihnuté obyvateľstvo, ktoré bude v najbližších týždňoch potrebné nakŕmiť a niekde ubytovať. Veď ako povedal mozambický prezident Joaquim Chissano, vyše milióna ľudí stratilo svoju strechu nad hlavou. A tiež aj svoju prácu, keďže polia sú zanesené bahnom a úroda zničená. Prírodný živel si pritom nemohol vybrať horšie obdobie, lebo Mozambik je pred obdobím zimy a potravinové zásoby sú zničené. Mozambičania nevedia plávať Spravodajské agentúry priniesli doteraz správy iba o 350 obetiach, čo je na rozmery záplav naozaj málo, avšak nikto ešte nevyčíslil počet nezvestných a počet obetí bude pravdepodobne vyšší. Odhaduje sa, že pôjde o tisícky ľudí, lebo doslova celé dediny v niekoľkých okamihoch zmizli pod vodou. Mozambik sa sťažuje, že záchranárska pomoc zo zahraničia - najmä v podobe vrtuľníkov - prichádza dosť neskoro a pomaly. Záchranári zhrozených, unavených, smädných a vyhladovaných dedinčanov zbierajú zo stromov a striech, na ktoré sa pred prívalmi vody vyšplhali. Tí, ktorí stihli... Počet obetí je aj preto taký vysoký, že väčšina Mozambičanov nevie plávať a ak niekoho strhol prúd, nádej na prežitie mal minimálnu. Pri záchranných prácach dochádza doslova k tragédiám a rozbíjaniu rodín, keď záchranári najskôr pomáhajú deťom, vediac, že ich rodičia majú minimálnu šancu vydržať do príchodu ďalšej záchrany. Odpustiť dlhy a nezabudnúť Mozambik volá po pomoci. Vlastnými silami nestíha evakuovať desaťtisíce ľudí z vodou ohrozených oblastí, nedokáže zastaviť utečencov, ktorí spásu hľadajú v susedných štátoch. Na záchranu Mozambiku sa v zahraničí vyzbierala doteraz len slabá časť zo sumy, ktorú krajina naozaj potrebuje. Najmä Západ je najviac kritizovaný za svoju zdržanlivosť a pomalosť. Niekoľko miliónov už síce pricestovalo, ale tie pokryjú iba čiastočné náklady. Mozambik sa oprávnene obáva, že až voda opadne, opadne aj záujem o rekonštrukciu krajiny a medzinárodné inštitúcie zabudnú na túto chudobnú krajinu, ktorá zostane odkázaná na vlastné sily. Tak, ako sa to udialo v strednej Amerike po hurikáne Mitch. Aj preto Organizácia africkej jednoty (OAJ) tvrdí, že minimum, čo môže medzinárodné spoločenstvo pre Mozambik urobiť, je, že mu odpustí dlhy. Veď každý týždeň len na úrokoch krajina platí 1,3 milióna USD. Veľká Británia sa už rozhodla svoj dlh anulovať. Budú aj ostatní nasledovať tento príklad? Iaromír Novák |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
