|
|||||||||||||||||
Štvrtok 30.Marca 2000 |
Pomôž si, človeče...Komentuje Ivan Sedlár V roku 1998 boli náklady na jedného nezamestnaného o niečo viac ako 100-tisíc korún. V minulom roku ani tohto roku to zrejme nie je menej. Pritom už teraz je u nás približne 55- tisíc nezamestnaných. A v lete k nim pribudne asi značná časť zo 100-tisíc tohtoročných absolventov rôznych škôl. To všetko sa v štátnych financiách objavuje v rubrike má dať. Každý zamestnaný naopak každý mesiac do rubriky dal štátu naopak prispeje priamo alebo nepriamo minimálne 5-tisíc korún. Na týchto číslach najlepšie vidieť, aký význam má pre štát, aby boli ľudia zamestnaní. Slovne to uznajú aj politici z vládnej koalície, avšak v skutkoch, aby sa nepriaznivý stav zmenil, urobili málo. Úplne ukážkový príklad bol osud zákona o drobnom podnikaní . Jeho predkladateľ poslanec SDK Pavol Prokopovič si v ňom kládol za cieľ pomôcť aj začínajúcim podnikateľom, teda vlastne samoživiteľom. Aby nezostávali ako nezamestnaní na ťarchu štátu, ale sami sa o seba postarali. Jeho zákon ľudia z ministersta financií označili za neštandardný, zmietli ho zo stola a pretlačili svoj - štandardný. Vďakanemu pribudlo len asi 50 nových živnostníkov, ktorí si uplatnili paušálnu daň. Jednoducho jedinečné fiasko. Teraz to Prokopovič a kolektív skúšajú znova. Okrem paušálnych daní by podpora začínajúcim živnostníkom mala byť v daňových prázdninách a minimálnych povinných odvodoch do fondov. Cieľ definoval dosť jasne. Aspoň 30-35-tisíc terajších nezamestnaných by vďaka novým podmienkam mohlo začať podnikať ako živnostníci. Samozrejme, pokiaľ výsledné znenie zákona nebude zase len taká štandardná zlátanina, čo nič nerieši. Hovorí sa - pomôž si, človeče... Dajme im šancu. |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |