|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stroje najslabším ohnivkomFinančné suchoty poľnohospodárov nemôžu urodiť nič dobré Existuje taká reklama, kde sa spomína najslabšie oko v reťazi a v pôdohospodárstve je dnes takým ohnivkom včasná náhrada opotrebovaných a nefunkčných pôdohospodárskych strojov. Blíži sa termín 6. medzinárodného veľtrhu poľnohospodárskej a lesnej techniky v Brne. Bude to veľtrh odborníkov pre odborníkov, ako sa vyjadrili usporiadatelia. Slovenská účasť bude podľa predbežných údajov slabšia ako v roku 1998. Vzájomný obchod slovenských firiem s českými za posledné roky klesol a chceli sme vedieť prečo. Za Agrion - Združenie výrobcov pôdohospodárskej techniky v SR Ing. Jaroslav Kulich nám povedal: Ceny výrobkov poľnohospodárskej techniky zo strany slovenskej aj českej sú na úrovni 60 - 70 % porovnateľných výrobkov zo západných štátov, to isté sa týka aj náhradných dielov. Pritom nedošlo k nejakému vážnejšiemu prerušeniu kontaktov výrobcov a obchodníkov. Kooperačné vzťahy, ktoré boli opodstatnené ďalej fungujú. Tam, kde sa tieto vzťahy prerušili, zrejme došlo aj k prerušeniu výroby, alebo odbytu. Slovenskí výrobcovia kooperujú nielen s Českom, ale aj s Rakúskom, Nemeckom a Dánskom. Obraty poľnohospodárskej techniky všeobecne, podľa našich zisťovaní, teda skutočný nákup sa pohybuje hlboko pod úrovňou potreby obnoviť poľnohospodársku techniku. Tá je na Slovensku všeobecne je zastaraná na viac ako 80 %. Česť výnimkám v určitých špecializovaných poľnohospodárskych operáciách. Situácia vyplýva z toho, že poľnohospodárske podniky, podnikajúce na pôde nemajú dostatok finančných prostriedkov na obnovu techniky a navyše musia riešiť denné finančné starosti. Podľa môjho názoru to vôbec nesúviselo s určitým ochladením česko-slovenských vzťahov v uplynulých rokoch. Nákup fungoval do roku 1997 a mal vzostupný charakter, dosiahol takmer 50 % potrieb obnovy. V rokoch 1998 - 1999 sme však poklesli tak rapídne, že v roku 1999 nedosahuje už ani 10 percent. Chceli sme vedieť aj názor z druhej strany, obrátili sme sa na Ing. Jozefa Kozáka z Ministerstva pôdohospodárstva Českej republiky. Chceli sme vedieť aj to, či naše vzťahy výrobcov a dovozcov pôdohospodárskej techniky v nedávnej minulosti neochladli celkom zbytočne. Myslíme tým aj na tú našu hypotézu cenovú, veď naše stroje pre vzájomné trhy sú ešte stále lacnejšie ako západné. Navyše, viacerí poľnohospodárski odborníci upozorňujú na podstatný rozdiel najmä v cenách náhradných dielcov. V tejto veci máte určite pravdu, lebo skutočne obchodná politika zahraničných firiem je taká, aby bol trochu lacnejší finálny produkt, a potom služby a náhradné dielce zaplatia odberatelia niekoľkonásobne v porovnaní so slovenskými alebo českými výrobkami. Inak, na českom trhu prakticky vždy viac ako 60 - 70 % strojov a technológií bolo dovážaných zo zahraničia, pretože Česko nie je zase až tak veľké, aby bolo schopné vyrábať celý sortiment strojov a technológií. Pokiaľ to firmy vôbec vyrábali, aby sa udržali, tak ani nie preto, že by to chceli vyvážať. V súčasnosti došlo k významnej reštrukturalizácii tejto výroby, čo trh s českou technikou do istej miery oslabil. Čo sa týka zahraničných výrobcov a ich zástupcov v Česku, tí poznajú aj finančnú situáciu, a preto niektoré stroje sú v porovnaní s Francúzskom a Nemeckom lacnejšie na českom trhu ako v Európskej únii. Prostriedky na nákup poľnohospodárskej techniky má dnes máloktorý subjekt na Slovensku. Logika približovania sa k EÚ je pritom nemilosrdná. Musí u nás vzniknúť konkurencieschopný poľnohospodársky sektor, ktorý sa bude postupne vyrovnávať s európskym trhom bez toho, aby musel byť priveľmi subvencovaný. Kedy príde okamih, keď pestovatelia a chovatelia budú musieť zabudnúť na dnešné veľkovýrobné technológie, to dnes nikto nevie povedať. Stále žiadanejšie budú výrobné postupy ekologicky prijateľné, schopné produkovať poľnohospodárske produkty nezaťažené cudzími látkami a prijateľné celoeurópskym hnutím zelených. Obnova pôdohospodárskej techniky na prijateľnú (?) úroveň je starosťou dneška, tí čo vidia aj za roh, už rozmýšľajú o tom, či vôbec treba obnovovať mohutné kombajny a traktory zaťažujúce a udupávajúce pôdu, či tieto produkty bude európsky trh od nás chcieť. Jedným z podporných nástrojov a zdrojov finančnej pomoci majú byť pre nové členské krajiny štrukturálne fondy administrované (rozdeľované) prostredníctvom fondu Sapard. Naučiť sa technikám prípravy projektov, ktoré dávajú nádej, že uspejú v dlhom rade žiadostí o finančný príspevok z fondu Sapard je samozrejmou povinnosťou rozumného poľnohospodárskeho odborníka. Nakupovať stroje s rozumom je pochopiteľné. Málo však nakupujú aj českí poľnohospodári. Podľa údajov Českého štatistického úradu náhrada traktorov (predaj traktorov do poľnohospodárstva) bol v roku 1999 veľmi nízky a predstavoval iba 1,1 % z celkového stavu takmer 80-tisíc traktorov. Ivan Klačanský Snímka autor |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
