Hospodársky denník
USD43,35 Sk
EUR41,512 Sk
CHF26,115 Sk
CZK1,167 Sk
  Štvrtok  30.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Neudržateľná cena vody


Transformácia by nemala vyústiť do atomizácie organizácií
Neradostná bilancia zdrojov vody vo svete zdôrazňuje jej význam a potrebu účelného hospodárenia s ňou. Vážnym nedostatkom vody trpí 80 krajín a takmer dve tretiny svetovej vidieckej a 35 percent mestskej populácie má nespoľahlivý systém zásobovania vodou. Slovensko, až na niektoré výnimky, nemá zatiaľ v tejto oblasti vážnejšie problémy. Vodou z verejných vodovodov je u nás zásobovaných 81,8 percenta z celkového počtu obyvateľov. V kategórii obcí od 2000 do 5000 obyvateľov chýba verejný vodovod ešte v 26 a v skupine do 2000 obyvateľov nemá vodovod ešte asi tisíc obcí. Spotreba vody v roku 1990 v množstve 433 litrov na obyvateľa a deň sa v roku 1998 znížila na 275 litrov. Vlani špecifická spotreba vody pre domácnosť klesla na vyše 131 litrov
a dostala sa pod priemer štátov EÚ, ktorý je 147 litrov. Tento vývoj sa naštartoval uplatnením úsporných programov a pod tlakom cien, keď zvyšovaním ceny vody pre domácnosti sa podstatne zracionalizovala ich spotreba. Podľa ministra pôdohospodárstva SR Pavla Koncoša z hydrogeologických prieskumov územia Slovenska vyplýva, že možnosti získania významnejších zdrojov podzemnej vody sú v podstate vyčerpané. Ďalší rozvoj verejných vodovodov sa popri znižovaní strát vody bude orientovať na veľkokapacitné zdroje povrchovej vody a v západnej časti Slovenska i na zdroje podzemnej vody. V záujme zásobovania pitnou vodou je potrebné dobudovať súbor stavieb prívodu pitnej vody zo Žitného ostrova do Nitry, Vrábľov, Zlatých Moraviec a Šiah. Ďalej stavby na zabezpečenie pitnej vody pre sídla v ochrannom pásme Mochovce. Na programe sú aj diela, ktoré súvisia s využívaním vodnej nádrže Turček a budovaním prívodov z vodnej nádrže Starina do Trebišova, Humenného, Giraltoviec a Svidníka. Predpokladá sa i rozšírenie skupinového vodovodu Rimavská Sobota, lepšie využitie zdrojov Ostrovné Lúčky – Mokraď a dokončenie súboru stavieb nádrže Málinec pre oblasť Lučenca. Verejnú kanalizáciu má zatiaľ u nás len niečo vyše 15 percent celkového počtu obcí. Pokiaľ ide o odber povrchovej vody, na tokoch sú oblasti s dostatočnými prietokmi, ale aj také, ako napríklad v povodí Myjavy a Nitry, kde regulovanie prietokov nie je možné. V budúcnosti ovplyvní odbery
povrchovej vody prechod najväčších odberateľov, EVO Vojany a Slovnaft Bratislava, z prietokového na čiastočne cirkulačný spôsob využívania vody. Zmeny vyvolá aj postupné zapájanie a odstavovanie jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach z elektrizačnej sústavy, ako aj odstavovanie tepelných elektrární a zmena ich zamerania. Odbery pre priemysel spôsobujú deficit v uzle Nováky na Nitre a Nitrici pod Nitrianskym Rudnom a deficit v dôsledku odberu vody v ČR, prípadne v Maďarsku, je aj na hraničných tokoch Morava a Ipeľ. Voda chýba aj na prítokoch Ipľa, Slanej a Bodvy. Pokiaľ ide o odbery vody na závlahy, po poklese v predchádzajúcich rokoch dochádza k jeho zvyšovaniu. Súčasné závlahy umožňujú zavlažovať vyše 314-tisíc hektárov pôdy. S výhľadom do roku 2010 by podľa ministra nemali byť problémy s pokrytím požiadaviek na závlahovú vodu všade tam, kde sú tieto systémy vybudované. Je však nevyhnutné zlepšovať ich funkčnosť údržbou a rekonštrukciou, čo súvisí s doriešením ich financovania a s usporiadaním správcovstva nad zvereným majetkom. Požiadavky sú aj na zvýšenie funkčnosti odvodňovacích sietí a čerpacích staníc, ktorými sa zmierňujú následky zaplavenia pôdy.

Ako konštatovali na nedávnej konferencii vodohospodárov v Banskej Štiavnici, dosahované hospodárske výsledky štátnych podnikov vodného hospodárstva sa z roka na rok
zhoršujú. Ich finančnú situáciu zhoršuje vysoký stav pohľadávok po lehote splatnosti. V roku 1998 dosiahli v štátnych podnikoch 4,6 mld. Sk a vyše 3 mld. Sk tvorili pohľadávky po dohodnutej lehote splatnosti. V súčasnosti, keď majetok je zverený do správy štátnym podnikom, nie sú vytvorené podmienky ani na vstup zahraničného kapitálu. Rovnako v štátnych podnikoch nie je možné využiť podporné fondy, ktoré môžu byť smerované do súkromného sektora, prípadne na obce a mestá. Možnosti v tomto smere otvorí transformácia vodovodov a kanalizácií a zavádzanie moderných technológií. Do procesu transformácie vstupuje majetok v objeme 36 mld. Sk. Je rozptýlený po celej republike, pričom aj obce, ktoré zatiaľ nemajú vybudované vodovodné siete a kanalizácie, majú, prirodzene, právo podieľať sa na ňom cez majetkovú účasť. Ako je známe, rozpočet obcí a miezd je skromný, preto rozhodujúcim krokom bude získať dlhodobé úvery a zahraničný kapitál. Ten nebude mať záujem
vstupovať do malých vodárenských spoločností, pretože tak káže ekonomika investícií a ich návratnosti. Proti atomizácii vodárenských sietí hovorí nielen sám fakt o neúčelnosti ich drobenia sa z technického hľadiska, ale aj z hľadiska cien, ktoré by v opačnom prípade mohli byť veľmi rozdielne. Minister Pavel Koncoš v tejto súvislosti vyjadril potešenie nad tým, že na území Banskobystrického kraja, kde dodávky vody zabezpečujú Stredoslovenské vodárne a kanalizácie a podobne aj v Košickom a Prešovskom kraji sa črtá udržanie vodovodných spoločností aj po transformácii na úrovni veľkosti súčasných štátnych podnikov. Tendencie atomizácie, zdá sa, najviac presadzujú starostovia a primátori na západnom Slovensku a na severe Slovenska. Cena vody na doterajšej úrovni nie je udržateľná a najmä občania musia rátať s jej podstatným zvýšením. U malého spotrebiteľa odráža len 70 percent oprávnených nákladov a nie je v nej premietnutý žiadny zisk
použiteľný na rozvoj. To znamená, že v najbližších rokoch sa musí dostať na úroveň 100 percent nákladov a mierneho zisku v rozpätí 10 – 12 percent. Vodohospodárske organizácie, ako povedal minister P. Koncoš, však skôr môžu rátať s tým, že budú pracovať ako neziskové. Predpokladá sa, že cena za vodu distribuovanú do domácností a veľkoodberateľom sa vyrovná do roku 2005 a po tomto dátume bude každý platiť ekonomickú cenu s primeranou mierou zisku. Zladiť, nie však vyrovnať, bude treba aj ceny vody z podzemných a nadzemných zdrojov. Naopak, ak sa nebude riešiť ekonomizácia odberov vody, krajina môže v blízkej budúcnosti očakávať väčšie problémy pri realizácii náročnejších vodohospodárskych diel. Peter Farárik

počasie

Dnes môžu byť intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy (výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice), jaziev a fantómové bolesti. Zvýšiť sa môžu ťažkosti u pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím. Je možnosť zhoršenia priebehu ochorenia dýchacieho systému (zvýšená frekvencia dýchavičnosti, astmatických záchvatov), klesá telesná a duševná výkonnosť a koncentrácia. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Je sklon k výskytu tráviacich ťažkostí a kolík (obličkové, žlčníkové). Popoludní predpokladáme postupný ústup niektorých zdravotných ťažkostí, výraznejší pri ochoreniach pohybového systému. Pretrvávajú najmä reumatické bolesti, náchylnosť k depresii a k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra očakávame čiastočný ústup nepriaznivých vplyvov počasia na citlivých ľudí. (zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Popoludní miestami zmenšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 11 až 15, na severe okolo 9 stupňov. Východný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie 2 stupne. n V piatok a v sobotu bude premenlivá veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. Najnižšia nočná teplota 5 až 1, najvyššia denná 7 až 11, na juhu okolo 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.33 a zapadne o 19.19 hod.

Amsterdamprehánky7
Atényoblačno19
Belehradoblačno19
Berlínprehánky9
Bratislavaoblačno11
Bruselprehánky7
Budapešťdážď12
Bukurešťoblačno20
Frankfurtprehánky9
Helsinkioblačno4
Istanbulpolojasno20
Kodaňoblačno7
Kyjevprehánky9
Lisabonpolooblačno16
Londýnoblačno11
Madridpolooblačno13
Moskvapolooblačno6
Osloprehánky4
Paríždážď10
Prahadážď9
Rímpolooblačno16
Sofiapolooblačno17
Štokholmprehánky5
Varšavaprehánky10
Viedeňdážď11
Záhreboblačno15
Ženevaoblačno9

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.