Neudržateľná cena vody

Ako konštatovali na nedávnej konferencii vodohospodárov v Banskej Štiavnici, dosahované hospodárske výsledky štátnych podnikov vodného hospodárstva sa z roka na rok
zhoršujú. Ich finančnú situáciu zhoršuje vysoký stav pohľadávok po lehote splatnosti. V roku 1998 dosiahli v štátnych podnikoch 4,6 mld. Sk a vyše 3 mld. Sk tvorili pohľadávky po dohodnutej lehote splatnosti. V súčasnosti, keď majetok je zverený do správy štátnym podnikom, nie sú vytvorené podmienky ani na vstup zahraničného kapitálu. Rovnako v štátnych podnikoch nie je možné využiť podporné fondy, ktoré môžu byť smerované do súkromného sektora, prípadne na obce a mestá. Možnosti v tomto smere otvorí transformácia vodovodov a kanalizácií a zavádzanie moderných technológií. Do procesu transformácie vstupuje majetok v objeme 36 mld. Sk. Je rozptýlený po celej republike, pričom aj obce, ktoré zatiaľ nemajú vybudované vodovodné siete a kanalizácie, majú, prirodzene, právo podieľať sa na ňom cez majetkovú účasť. Ako je známe, rozpočet obcí a miezd je skromný, preto rozhodujúcim krokom bude získať dlhodobé úvery a zahraničný kapitál. Ten nebude mať záujem
vstupovať do malých vodárenských spoločností, pretože tak káže ekonomika investícií a ich návratnosti. Proti atomizácii vodárenských sietí hovorí nielen sám fakt o neúčelnosti ich drobenia sa z technického hľadiska, ale aj z hľadiska cien, ktoré by v opačnom prípade mohli byť veľmi rozdielne. Minister Pavel Koncoš v tejto súvislosti vyjadril potešenie nad tým, že na území Banskobystrického kraja, kde dodávky vody zabezpečujú Stredoslovenské vodárne a kanalizácie a podobne aj v Košickom a Prešovskom kraji sa črtá udržanie vodovodných spoločností aj po transformácii na úrovni veľkosti súčasných štátnych podnikov. Tendencie atomizácie, zdá sa, najviac presadzujú starostovia a primátori na západnom Slovensku a na severe Slovenska. Cena vody na doterajšej úrovni nie je udržateľná a najmä občania musia rátať s jej podstatným zvýšením. U malého spotrebiteľa odráža len 70 percent oprávnených nákladov a nie je v nej premietnutý žiadny zisk
použiteľný na rozvoj. To znamená, že v najbližších rokoch sa musí dostať na úroveň 100 percent nákladov a mierneho zisku v rozpätí 10 – 12 percent. Vodohospodárske organizácie, ako povedal minister P. Koncoš, však skôr môžu rátať s tým, že budú pracovať ako neziskové. Predpokladá sa, že cena za vodu distribuovanú do domácností a veľkoodberateľom sa vyrovná do roku 2005 a po tomto dátume bude každý platiť ekonomickú cenu s primeranou mierou zisku. Zladiť, nie však vyrovnať, bude treba aj ceny vody z podzemných a nadzemných zdrojov. Naopak, ak sa nebude riešiť ekonomizácia odberov vody, krajina môže v blízkej budúcnosti očakávať väčšie problémy pri realizácii náročnejších vodohospodárskych diel. Peter Farárik