Hory na plátne
Na maliarskych plátnach sa objavovali pomerne neskoro. Prvé horské masívy začali byť zobrazované až v druhej polovici osemnásteho storočia. Dovtedy tvorili väčšinou iba pozadie alebo rámec, do ktorého bol vybratý jav zasadený. Krajinári mnoho storočí horských velikánov tak trocha zaznávali. Maľovali more, dedinky, lesy, mestá, to všetko v noci, na pravé poludnie, pri svitaní či pri západe slnka, ale na hory akoby zabúdali. Samozrejme, že umelci hory poznali, a dokonca ich maľovali, ale väčšinou iba akosi navyše. Raz tvorili vrcholy pozadie pre Leonardovo Zvestovanie, inokedy sa zasa niektorý svätý vyskytoval v skalách či na hore, ale hora sama sa objektom maliarovho záujmu nestávala. Na svoje zvečnenie na maliarskych plátnach si hory museli počkať až do druhej polovice osemnásteho storočia. Priekopníkom v ich zobrazovaní sa stal Caspar Wolf (žil v rokoch 1735 až 1783), maliar pochádzajúci z Kostnice. Rád sa vydával na hrebene Álp. Výlety ho tak očarili, že sa rozhodol svoje pocity preniesť aj na maliarske plátno. Oživovať ľadovce, zasnežené vrcholky, zelené stráne i holé skaly. Wolf nebol jediným maliarom, ktorý stúpal na horské hrebene a vrcholy. Pierre-Louis de La Rive (iba o čosi mladší, žil v rokoch 1753 až 1817) sa vydal aj na Mont Blanc. S kriedou a so skicárom. Od začiatku devätnásteho storočia začalo hôr na maliarskych plátnach pribúdať. Francúzski maliari putovali do Talianska cez Alpy rovnako ako ich predchodcovia. Tentoraz si však krásy alpskej prírody nielen všímali, ale pokúšali sa ju zachytiť vo svojich dielach. Pierre Henri de Valenciennes (1750 - 1819), predchodca slávnejšieho Camilla Corota, bol unesený nádherným divadlom ružovkastých a domodra ladených mrakov obklopujúcich horské vrcholy. Pôsobivé alpské masívy sa začali vyskytovať aj na plátnach ďalších umelcov. Po tejto prvej horskej vlne, ktorá býva niekedy označovaná ako klasické obdobie zobrazovania hôr, sa pohľad maliarov na horské vrcholy trocha zmenil. Hory začali byť opäť predovšetkým sprievodnou témou, tvorili pozadie pre určitý výjav. Tým často bývala nejaká historická (alebo aj súčasná) udalosť. Bonaparte napríklad prekračoval Alpy pri druhej výprave do Talianska. Jacques Louis David (maliar Veľkej francúzskej revolúcie, ktorý žil v rokoch 1748 až 1825) používal alpských velikánov ako dekoráciu osvetlenú stúpajúcim slnkom, žiariacim cez mraky a zjasňujúceho veľkého korzického dobyvateľa v sedle bujného koňa. Táto udalosť je zobrazená ešte raz, tentoraz trocha realistickejšie na plátne Paula Delaroche (1797 - 1856). Prvý konzul, roztrasený ranným chladom, sedí na chrbte mulice, ktorú vedie horský vodca. Hory, pochopiteľne, nemaľovali iba Francúzi. Anglickí maliari sa približne v rovnakom období začali venovať svojim vrcholkom. Pokúšali sa na plátna preniesť čaro škótskych vysočín, maľovali írske svahy, zobrazovali waleské skaliská. Anglický prírodný romantizmus sa prejavoval v dielach maliarov, ako boli Wright of Derby (1734 - 1797), Towne Conzensovci (Alexander, ktorý žil v rokoch 1717 až 1786, a jeho syn John Robert, žijúci v rokoch 1752 až 1797). V devätnástom storočí považovala tzv. vyššia spoločnosť za znak dobrého vkusu vlastniť aspoň jeden obraz horskej krajiny. Calame, Huet alebo Rousseau potešili všetkých milovníkov realizmu. Coubert vyznával pitoreskný štýl, nemeckí romantici Friedrich a Schinkel idealizovali krajinu v ružových tónoch, impresionista Monet vzýval hĺbku nórskych fjordov... Odtiaľ bol už iba krôčik k umelcom moderny. Hory v ich poňatí sa stávajú symbolom, menia svoju tvár, občas dokonca slúžia ako filozofické vyjadrenie zvýraznené prekvapujúcou farbou. Zrodila sa abstrakcia. Dnes sú hory rovnako vďačným objektom ako kedysi. A v aukčných sieňach patria medzi najvyhľadávanejšie objekty zberateľského záujmu. (mb)
|
