Duma o Jeľcinových garanciách
G. Ziuganov označil výsledky nedávnych volieb za sfalšované Moskva (TASR) - Ruská Štátna duma sa mala včera zaoberať iniciatívou poslaneckej frakcie komunistov, ktorí žiadajú, aby sa parlament obrátil na Ústavný súd s oficiálnym podnetom týkajúcim sa podľa nich kontroverzného výnosu Vladimira Putina o garanciách predošlému prezidentovi a členom jeho rodiny. Najostrejší kritici režimu Borisa Jeľcina tvrdia, že tento dekrét je sčasti protiústavný. Ak má iniciatíva komunistov získať podporu 450-člennej Dumy, musí za ňu hlasovať minimálne polovica poslancov, čo však pozorovatelia považujú za nanajvýš sporné. Ich frakcia v dolnej komore parlamentu je síce aj po decembrových voľbách najsilnejšou, no už nedisponuje takým vplyvom ako predtým. Pozoruhodné je skôr načasovanie tejto ich akcie prakticky ihneď po oznámení výsledkov nedeľňajších prezidentských volieb, ktoré predseda komunistickej strany a hlavný Putinov protikandidát Gennadij Ziuganov označuje za sfalšované - hoci ich nijako vehementne nespochybňuje. Komunisti mohli totiž diskusiu o zákonnosti či protizákonnosti dekrétu o Jeľcinových doživotných garanciách iniciovať už dávno, pretože Vladimir Putin podpísal tento výnos ešte 31. decembra, teda v ten istý deň, keď sa po nečakanej rezignácii svojho predchodcu stal úradujúcim prezidentom. Bol to mimochodom vôbec prvý dokument, ktorý v novej funkcii podpísal. Zlé jazyky navyše tvrdia, že na stôl ho dostal už hotový. Nie je celkom jasné, čo presne komunisti svojou terajšou iniciatívou sledujú. Isté je len to, že im nejde ani tak o útok proti Putinovi ako skôr proti Jeľcinovi. Ziuganovcom je tŕňom v očiach to, že spomínaný výnos dáva Jeľcinovi záruky absolútnej doživotnej nedotknuteľnosti. Vedenie ruskej armády je presvedčené o tom, že čečenskí povstalci sa snažia z horských oblastí na juhu krajiny preniknúť opäť do iných regiónov Čečenska. Informovala o tom včera ruská tlačová agentúra Interfax. V súvislosti s týmito predpokladmi sú federálne oddiely rozhodnuté pokračovať v preverovaní totožnosti Čečenov a zastavovaní motorových vozidiel, čím chcú predísť nekontrolovanému prechodu separatistov, informovalo vedenie federálnych síl na severnom Kaukaze vo svojom vyhlásení. Ruské oddiely medzitým pokračujú v ofenzíve v horských oblastiach južného Čečenska. Likvidačné operácie proti malým skupinám povstalcov prebiehajú s nasadením delostrelectva a letectva neďaleko východočečenskej dediny Centoroj. Šestnásť Rusov, ktorých na istej dagestanskej farme využívali a zadržiavali ako otrokov, oslobodili v utorok príslušníci polície. Severoatlantická aliancia je po zvolení Vladimira Putina za ruského prezidenta pripravená zintenzívniť svoju spoluprácu s Ruskom. NATO chce s novozvoleným ruským prezidentom naďalej úzko spolupracovať, uvádza sa v liste generálneho tajomníka Aliancie Georgea Robertsona Putinovi, ktorý včera zverejnili v Bruseli. Robertson dúfa, že prezident Putin využije svoje víťazstvo n posilnenie demokracie a presadzovanie politických, ako aj ekonomických reforiem. Porozumenie medzi Bruselom a Moskvou je podľa Aliancie nevyhnutné pre stabilitu v Európe i v ostatných častiach sveta.
|
