Vplyv Albrightovej slabne

Po nástupe do funkcie ministerky zahraničných vecí USA v januári 1997 Madeleine Albrightová odštartovala rozsiahlu politickú kampaň: vystúpila s 89 prejavmi v 41 štátoch od Aljašky po Maine. Po troch rokoch dosiahla vrchol a dnes už jej vplyv slabne. Mnohí kariérni diplomati považujú šéfku americkej diplomacie za nestálu a bezvýznamnú osobu, ktorá sa rýchlo nahnevá a je posadnutá tým, ako ju vníma verejnosť. Obklopila sa malým okruhom poradcov, ktorí ju zúrivo bránia. Osobitne jej hovorca a dlhoročný dôverník James Rubin, ktorý podľa diplomatov obhajuje väčšmi záujmy Albrightovej ako ministerstva zahraničných vecí.

Na domácej pôde sa jej úsilie vysvetliť zahraničnú politiku aj obyčajným ľuďom a snaha „skultivovať“ vzťahy s kľúčovými zákonodarcami nestretli s priaznivým ohlasom a výsledkom bol okresaný rozpočet pre ministerstvo zahraničných vecí. „Nemyslím si, že bola veľmi efektívna,“ konštatuje Peter Krogh, bývalý dekan Georgetownskej univerzity, ktorý ju tu v roku 1982 zamestnal. „Prestal som jej veriť, keď začala prednášať svetu.“

Madeleine Albrightová, pravdaže, zažila aj momenty slávy. Podarilo sa jej napríklad dosiahnuť ratifikáciu zmluvy o zákaze chemických zbraní v Senáte aj úspešne zreorganizovať svoje ministerstvo. Jej najväčším triumfom bolo rozšírenie NATO o bývalé komunistické štáty. Je obhajkyňou použitia vojenskej sily pri humanitárnych krízach a konfliktoch.

Hlavným neúspechom šéfky americkej diplomacie ostáva konflikt v Kosove, ktorý podľa kritikov vyprovokovala zlým vedením mierovej konferencie vo francúzskom Rambouillet, keď podcenila silu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.

Napriek všetkým za a proti, experti na zahraničnú politiku, členovia Kongresu a kariérni diplomati sa zhodujú v tom, že Madeleine Albrightová nesplnila - možno nerealistické - očakávania, ktoré sprevádzali nástup prvej ženy do kresla ministerky zahraničnej vecí USA. Prominentný akademik, expert na zahraničnú politiku, sa domnieva, že bola ako ministerka veľmi neúspešná. „Bola skôr poslíčkom zahraničnej politiky ako jej tvorcom.“ International Herald Tribune, 29. 3.