Hospodársky denník
USD43,35 Sk
EUR41,512 Sk
CHF26,115 Sk
CZK1,167 Sk
  Štvrtok  30.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Dnes môžu byť intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy (výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice), jaziev a fantómové bolesti. Zvýšiť sa môžu ťažkosti u pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím. Je možnosť zhoršenia priebehu ochorenia dýchacieho systému (zvýšená frekvencia dýchavičnosti, astmatických záchvatov), klesá telesná a duševná výkonnosť a koncentrácia. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Je sklon k výskytu tráviacich ťažkostí a kolík (obličkové, žlčníkové). Popoludní predpokladáme postupný ústup niektorých zdravotných ťažkostí, výraznejší pri ochoreniach pohybového systému. Pretrvávajú najmä reumatické bolesti, náchylnosť k depresii a k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra očakávame čiastočný ústup nepriaznivých vplyvov počasia na citlivých ľudí. (zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Popoludní miestami zmenšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 11 až 15, na severe okolo 9 stupňov. Východný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie 2 stupne. n V piatok a v sobotu bude premenlivá veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. Najnižšia nočná teplota 5 až 1, najvyššia denná 7 až 11, na juhu okolo 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.33 a zapadne o 19.19 hod.

Amsterdamprehánky7
Atényoblačno19
Belehradoblačno19
Berlínprehánky9
Bratislavaoblačno11
Bruselprehánky7
Budapešťdážď12
Bukurešťoblačno20
Frankfurtprehánky9
Helsinkioblačno4
Istanbulpolojasno20
Kodaňoblačno7
Kyjevprehánky9
Lisabonpolooblačno16
Londýnoblačno11
Madridpolooblačno13
Moskvapolooblačno6
Osloprehánky4
Paríždážď10
Prahadážď9
Rímpolooblačno16
Sofiapolooblačno17
Štokholmprehánky5
Varšavaprehánky10
Viedeňdážď11
Záhreboblačno15
Ženevaoblačno9

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.