B. P. Jackson nesúhlasí s názorom, že členstvo v aliancii zabezpečí zahraničné investície Republikán Bruce P. Jackson, prezident a spolupredseda Komisie USA pre NATO, tvrdí, že svet bez NATO by bol svetom s radikálne zmeneným politickým poriadkom, o ktorom vieme iba veľmi málo, a to, čo si v takejto súvislosti vieme predstaviť, je znepokojujúce. Jackson je zároveň členom Rady pre zahraničné vzťahy a Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie v Londýne, ako aj poradcom Centra pre bezpečnostnú politiku vo Washingtone a v neposlednom rade aj viceprezidentom pre stratégiu a plánovanie v spoločnosti Lockheed Martin Corporation. Pri príležitosti jeho návštevy v SR sme ho požiadali o rozhovor. Spolu s procesom reformovania EÚ ide ruka v ruke aj vytváranie nových európskych obranných štruktúr, ktoré by mali byť spoločné pre jednotlivé krajiny EÚ s ich povinnou účasťou v nich. Tieto štruktúry by mali byť nezávislé od rozhodovania NATO, bez potreby vyžiadania si súhlasu USA, ak by vznikla v budúcnosti potreba riešiť krízy v Európe. Aké perspektívy vidíte vo fungovaní týchto štruktúr bez NATO, resp. aj v spolupráci s alianciou? - Myslím si, že sme absolútne nezvládli vysvetlenie podstaty pôsobenia NATO a EÚ. Najmä noví členovia NATO a kandidátske krajiny môžu mať dojem, že nová bezpečnostná štruktúra EÚ je porovnateľná s NATO štruktúrou, resp. že tá bude podriadená štruktúre EÚ. To nie je pravda. Čo skutočne chceme, je dať Európanom nezávislú spôsobilosť uskutočňovať misie. Je tu veľké množstvo misií, ktoré robili spolu s NATO. Chceme, aby boli vydelené, ale nie samostatné. Bolo tu niekoľko politických nedorozumení a nešťastných zmätkov, čo neprospelo vzťahom, ktoré sú medzi Washingtonom a Parížom, Washingtonom a Bruselom či Berlínom. Myslím si však, že dospievame k dohode s EÚ o vytvorení určitého druhu kapacít, pričom NATO bude udržiavať centrálne bezpečnostné euroatlantické štruktúry. William Cohen pred niekoľkými mesiacmi a Solana opäť včera vyzvali európske krajiny NATO, aby viac prispievali na obranu. Vytvorenie samostatných európskych obranných štruktúr bude vyžadovať nemalé poplatky. Nebola by lepšia hlbšia reforma NATO? - Možno o tom diskutovať, ale faktom je, že NATO sa mení. Pozrite, je to, ako keď ste rodičom 16-ročného dievčaťa a prikážete mu, že nemôže chodiť s nejakým chlapcom, do ktorého sa už aj tak zamilovala, tak rovnako, ak USA povie, že Európa niečo nemá tak robiť, tak to aj tak urobí. Samozrejme, je v poriadku, čo urobila. Ak EÚ chce utvoriť armádu s 50 000 vojakmi, nech tak urobí. Myslím, že bude trvať roky, kým zdokonalí svoje zložky. To, čo musíme urobiť, je byť si istí, že EÚ a NATO uznajú, že sú fundamentálnymi a vzájomne sa podporujúcimi vojenskými štruktúrami euroatlantickej komunity a novým krajinám, ktoré sa stávajú členom mechanizmu EÚ, resp. mechanizmu NATO, by sme nemali ukázať, že medzi sebou oba mechanizmy súťažia. Vy sám ako viceprezident pre stratégiu a plánovanie v zbrojárskej spoločnosti Lockheed Martin Cor. najlepšie viete, že to skôr len rozbehne súťaž zbrojných koncernov o zásobovanie oboch mechanizmov. - Myslím si, že Američania už tradične za posledných 40 - 50 rokov vždy žiadali Európanov o vybudovanie svojich vojenských kapacít, najmä pokiaľ ide o rozpočet a silové štruktúry. Čo si však vždy Európania pod tým predstavujú, je vybudovanie inštitúcií. A to nie je to isté ako vytvorenie kapacít. My sa staráme najmä, aby Európania mali dostatočne účinné kapacity, ale nestaráme sa o to, ako ich nazývajú. Vari najväčšie obavy sa objavili po washingtonskom summite, keď sa niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, rozhodli znížiť rozpočet na obranu, namiesto aby ho zvýšili. Nebude to však z európskej strany v budúcnosti len vojna na lízing", ak si európske bezpečnostné štruktúry budú musieť aj tak prenajímať vybavenie z NATO? - Myslím, že s vami súhlasím. Nie je to najlepšie riešenie, ale Nemci, Francúzi a Briti to chcú skúsiť, rešpektujeme ich hlasy, takže, nech sa páči, do toho! Zaujíma nás teraz len to, aby nepodrúbali alebo nenahradili štruktúry NATO.
Ako hodnotíte slovenskú pripravenosť na vstup do NATO? - Akčný plán nie je garanciou, že Slovensko bude pozvané. Ale ani to, že nebude. Vo vojenskej oblasti ste blízko štandardu krajín NATO. Viac sa zaujímam teda o politickú úroveň a úroveň podpory obyvateľstva členstvu. Počul som tu taký názor, že členstvo v NATO je dobrý spôsob, ako zabezpečiť zahraničné investície. NATO ale nemá dočinenia so zahraničnými investíciami! Snáď len pre vojenské štruktúry. Na druhej strane si ľudia často myslia, že členstvo stojí viac peňazí ako nečlenstvo. Byť členom však znamená delenie sa o bezpečnosť s ostatnými z celkových 19 krajín. Teda ďalšie nedorozumenie. Rovnako ako myslieť si, že možno byť len členom EÚ, alebo NATO. Ak sa toto vysvetlí v kandidátskych krajinách, a aj na Slovensku, podpora obyvateľstva bude vyššia. Je však potrebná aj v takých kruhoch ako mimovládne a neziskové organizácie, duchovné inštitúcie a pod. Aby to bolo rozhodnutie Slovenska, a nielen nejakého ministerstva. Pokiaľ ide o šance, Slovensko je vždy spomínané na vrchu ratingu deviatich kandidátskych krajín, čo je dobrá správa. Tá zlá je, že Slovensko už malo v minulosti dve šance stať sa členom, ale rozhodlo sa vydať inou cestou. Šancu stále má. Ja osobne som o tom presvedčený. Je zrejmé, že až do voľby nového prezidenta USA je predčasné hovoriť o dátumoch rozšírenia. Predsa však, je už známy termín, kedy by mohlo dôjsť k ďalšiemu rozhodnutiu o prijatí nových členov a o ich počte? - Odhadujeme, že to bude niekedy medzi marcom a júnom 2002. Hovorilo sa o deviatich členoch, ale už teraz vieme, že Albánsko, ani Macedónsko nebudú v tom čase na vstup pripravené. Členstvo obíde celý balkánsky región. Tých sedem by malo byť pripravených. Viem, že Slovinsko je pripravené, ale v podstate viac krajín by nám pomohlo. Je to väčšia podpora, väčší záujem, strategicky je to oveľa významnejšie. Zmení sa niečo, ak sa na Slovensku uskutočnia dovtedy predčasné voľby s nástupom opozície k moci? - Nepoznám opozičné strany, ale ak sa hociktorá strana priblíži k extrémistickému variantu, hra sa pre danú krajinu skončila. Je zrejmé, že aj v prípade návratu V. Mečiara pozvanie od nás nedostanete. Podobné obavy máme, aj pokiaľ ide o Rumunsko. Slávka Blazseková
Dnes môžu byť intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy (výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice), jaziev a fantómové bolesti. Zvýšiť sa môžu ťažkosti u pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím. Je možnosť zhoršenia priebehu ochorenia dýchacieho systému (zvýšená frekvencia dýchavičnosti, astmatických záchvatov), klesá telesná a duševná výkonnosť a koncentrácia. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Je sklon k výskytu tráviacich ťažkostí a kolík (obličkové, žlčníkové). Popoludní predpokladáme postupný ústup niektorých zdravotných ťažkostí, výraznejší pri ochoreniach pohybového systému. Pretrvávajú najmä reumatické bolesti, náchylnosť k depresii a k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra očakávame čiastočný ústup nepriaznivých vplyvov počasia na citlivých ľudí. (zč)
n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Popoludní miestami zmenšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 11 až 15, na severe okolo 9 stupňov. Východný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie 2 stupne. n V piatok a v sobotu bude premenlivá veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. Najnižšia nočná teplota 5 až 1, najvyššia denná 7 až 11, na juhu okolo 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.33 a zapadne o 19.19 hod.
