|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Obdobie stabilizácieIstrobanka v roku 1999 úspešná Po období prudkého rozvoja, ktoré začalo v roku 1997, bol minulý kalendárny rok pre Istrobanku obdobím stabilizácie. Dôkazom toho, že sa jej podarilo splniť všetky dôležité zámery, sú nasledujúce údaje: čistý účtovný zisk dosiahol zhruba 35 mil. Sk, čo je o 4 mil. Sk viac ako v roku 1998 a bilančná suma 26,4 mld. Sk, čím došlo k jej medziročnému rastu o 3,3 %. Tieto výsledky, ale aj štruktúra bilančnej sumy, svedčia o tom, že sa manažmentu banky podarilo zachovávať priaznivú štruktúru medzi dosahovanou úrovňou rentability a stupňom ešte akceptovaného rizika. Prevádzkový hospodársky výsledok pred tvorbou opravných položiek a rezerv dosiahol k ultimu roka takmer 351 mil. Sk, čo umožnilo banke vytvoriť dostatočnú výšku týchto položiek na súčasné i prípadné problémy v oblasti úverového portfólia. Podiel klasifikovaných úverov (vrátane odpočítateľných garancií) predstavoval 8,7 %, pričom tento rok plánujú ich zásadné zníženie. Hodnota primárnych zdrojov dosiahla takmer 17 mld. Sk, z nich až 71 % bolo viazaných na účtoch termínovaných vkladov. Vklady klientov boli vyčíslené na 16 mld. Sk. Produkty Istrobanky vlani využívalo viac ako 100 400 klientov a kapitálová primeranosť za rok 1999 bola 11,5 %. Tieto parametre zaraďujú Istrobanku medzi najstabilnejšie finančné ústavy v SR. Tento rok sa Istrobanka sústredí aj na poskytovanie hypotekárnych úverov. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Ing. Miroslava Paulena plánujú na tento účel vynaložiť asi 100 mil. Sk, v prípade záujmu a vhodných klientov sú však schopní a ochotní uvoľniť 300 až 400 mil. Sk. V nijakom prípade hypotekárne úvery nie sú sociálnym programom, ako sa to často prezentuje, povedal nám Ing. M. Paulen. Treba ho vnímať ako program pre perspektívnych ľudí s nadpriemerným platom. Pri hodnotení uplynulého roka vedenie Istrobanky ocenilo najmä spoluprácu so Slovenskou poisťovňou (72 % akcionárov Istrobanky). Banka je zapojená do celého spektra podporných úverových programov (napr. japonská Eximbanka, EBOR a pod.) a tieto sekundárne zdroje jej umožňujú úverovať podnikateľské projekty. Na margo všeobecne nízkej možnosti podnikateľskej sféry získať bankový úver Ing. M. Paulen poznamenal, že podnikateľský sektor je podkapitalizovaný a potrebuje investorov. Pri konkrétnych žiadostiach o úver podnikatelia nesú značnú dávku nepokrytého rizika. Najčastejšími nedostatkami je to, že nemajú spracované variantné riešenia projektov, pesimistický a optimistický výhľad, nízka likvidita navrhovaných záruk a chýba špecifikácia rizikových miest projektu. Vývoj salda úverov Istrobanky preto počas roka 1999 zaznamenal v Istrobanke mierne klesajúci trend a ku koncu roka dosiahol sumu 10,9 mld. Sk. Peter Višváder |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |