Vláda pripravuje prejedanie
Výpredaj strategických podnikov nie je jediný zdroj kapitálu Na tento rok si vláda do príjmov štátneho rozpočtu naplánovala (ako memorandovú položku) výnosy z privatizácie Slovenských telekomunikácií vo výške 10 mld. Sk. Nedávno ministerka financií SR B. Schmögnerová avizovala, že na budúci rok pre zníženie daňového zaťaženia očakáva štátny rozpočet výpadok 23 mld. Sk a bude ho treba nahradiť mimorozpočtovými zdrojmi. Rozumej zvyšovaním zahraničnej zadlženosti a najmä výnosmi z privatizácie. A do tretice, nedávno parlament definitívne schválil návrh novely zákona č. 92 o veľkej privatizácii, ktorá vláde legislatívne umožní použiť výnosy z privatizácie na splácanie vonkajšieho a domáceho dlhu, na úhradu dlhov v zdravotníctve a na úhradu časti záväzkov Štátneho fondu cestného hospodárstva. Z týchto faktov jasne vyplýva, že vláda sa pripravuje na prejedanie výnosov z privatizácie strategických podnikov namiesto toho, aby tieto peniaze použila na rozvojové programy... Jej postup navodzuje hneď niekoľko zásadných problémov. Po prvé, že nezvládla ekonomickú reformu. V opačnom prípade by reformné kroky nemusela financovať zo zdrojov, ktoré by mali byť určené na investície do budúcnosti. Potvrdila to aj ministerka B. Schmögnerová pri svojom pondelkovom šokujúcom vyhlásení, že rok 2001 bude ešte horší ako tento. Problém má však najmä etický rozmer, nielen to, že privatizácia strategických podnikov nie je nevyhnutná. Ide o výnosné štátne monopoly, ktoré budú vždy ziskové len preto, lebo sú štátnymi monopolmi. Vláda ich chce predať zahraničným investorom bez toho, aby aspoň časť z nich nechala vlastným občanom. Na takýto postup však potrebuje mandát ľudí, no ten nemá. Okrem nej, resp. parlamentu, jej ho nik nedal. V takej zásadnej otázke by mal byť verejná diskusia, kabinet M. Dzurindu sa však tvári, že tieto názory verejnosti nepočuje. Akoby to nestačilo, vládny šéf sa v prípade VSŽ hrá na obchodníka, ako sám rád zdôrazňuje. S názorom, že Slovensko je podkapitalizované, treba súhlasiť. Naháňanie investičných zdrojov však nie je len otázka predaja strategických podnikov, ako nás chce presvedčiť vláda. Existujú aj iné podniky, ktoré sú už privatizované, o ktoré má záujem zahraničný kapitál, existujú aj verejné investičné zámery, kde môže takisto participovať. No predsa neprichádza, lebo sa tu stále necíti bezpečne. To je vec, kam by vláda mala venovať svoju energiu, namiesto jednostranne uvažovaného lobistického výpredaja strategických podnikov. Vari vrcholom je predaj pripravovanej SPP-Tranzit. Takto chce vláda prekryť fakt, že zahraniční investori sa SR stále vyhýbajú. Objem zahraničných investícií podľa predbežných údajov z NBS vlani oproti roku 1998 síce stúpol z 19,9 mld. Sk na 29,2 mld. Sk, ale skresľuje ho výnos vo výške 15,6 mld. Sk z predaja slovenského podielu ČSOB. Preto hodnotenie tejto priority vlády nie je napriek vyšším číslam úspechom, ale fiaskom. Sám M. Dzurinda vždy rád hovorieva, že viac ako na absolútne čísla sa treba pozerať na ich štruktúru. A tá hrá v tomto prípade proti nemu a tomu, čo rozpráva. Vláda by preto viac energie a systematicky mala venovať na prilákanie zahraničných investorov v oblasti podnikania. Potom by nemusela riešiť podkapitalizovanú slovenskú ekonomiku prejedaním výnosov z privatizácie a bezhlavým výpredajom strategických podnikov do zahraničia. A čo je hlavné, mohla by byť aj vo vyhláseniach voči občanom SR férová. Peter Višváder
|
