|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Peniaze štátu za každú cenu?Niekoľko anomálií z nového zákona o daniach z príjmov Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, účinný od 1. januára 2000, nesporne prináša okrem zníženia sadzby dane aj niekoľko ďalších pozitívnych zmien, hoci ich verejnosť očakávala podstatne viac. Snaha pozitívne ovplyvňovať podnikateľské prostredie, ak ju nezredukujeme len na úpravu daňových sadzieb, nevyšla. Naopak, z nového zákona zmizli, alebo boli upravené aj také ustanovenia, ktoré podnikateľovi v núdzi ešte ako-tak pomáhali. Z hľadiska financovania priam tragické zmeny pre podnikateľov priniesol nový zákon o daniach z príjmov v oblasti platenia preddavkov na daň. Štandardný spôsob ich výpočtu vychádzal a vychádza z poslednej známej daňovej povinnosti. Za predpokladu, že sa súčasne vytvorí poistka, ktorá v prípade iného ako implicitne predpokladaného vývoja daňového zisku v nasledujúcom zdaňovacom období, umožní správcovi dane určiť daňovníkovi povinnosti platiť preddavky na daň z tohto zisku inak. Inštitút určenia preddavkov na daň inak je síce v novom zákone zachovaný, právomoci správcu dane však boli oklieštené natoľko, že pre väčšinu podnikateľov prakticky stráca význam. Porovnajme. V prípade FO mohol správca dane určiť preddavky inak v odôvodnených prípadoch, prípadne úplne zrušiť povinnosť platiť preddavky, a to na celé zdaňovacie obdobie (§ 40d ods. 8 starého zákona). Podľa nového zákona môže správca dane určiť preddavky inak len v tých prípadoch, ak posledná známa daňová povinnosť bola vypočítaná zo základu dane, ktorý tvoril úhrn čiastkových základov dane podľa §§ 7 až 10 (pozor, nie §§ 7 a 8 alebo 9 alebo 10), pričom daňovník preukáže, že v bežnom zdaňovacom období nebude poberať príjmy podľa §§ 8 až 10, alebo tieto príjmy budú nižšie ako v predchádzajúcom zdaňovacom období. Je teda jasné, určenie preddavkov inak na daň z príjmov z podnikania (§ 7) neprichádza do úvahy za žiadnych okolností. Na čo zabudli Aj v prípade PO mohol správca dane v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak - § 40 m ods. 11 starého zákona. Nový zákon umožňuje podľa § 50 ods. 11 správcovi dane určiť preddavky inak len tým daňovníkom, ktorí: a) vznikli počas kalendárneho roka a ktorým začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia, b) ktorým nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (mali napríklad stratu), c) podávajú priznanie prvýkrát. Ani slovo o bežne sa vyskytujúcich prípadoch, keď mimoriadny zisk v predchádzajúcom období, dosiahnutý za výnimočných okolností, nemôže byť očakávaným ziskom v nasledujúcom období, alebo o nie výnimočných prípadoch poklesu podielu na trhu, objektívnom zvýšení nákladov v nasledujúcom roku atď., čo všetko sa dalo inštitútom určenia preddavkov na daň inak, keď aj nie úplne, tak aspoň čiastočne riešiť. Podnikateľom je zbytočné vysvetľovať, aký zlý dosah to bude mať na ich schopnosť financovať aspoň svoje prevádzkové potreby. Pod hrozbou penále vo výške 0,1 % za každý deň omeškania alebo dokonca daňovej exekúcie podľa zákona č. 511/1992 Zb. budú musieť nezmyselné preddavky platiť, hoci by po celý rok vykazovali stratu, a už im nemôžu pomôcť ani eventuálne dobré vzťahy s daňovým úradom. Vysvetľovať MF SR scestnosť tohto opatrenia tiež nemá význam, pretože na rozdiel od predchádzajúcich nedorobkov v zákone vidím v tom už jasný a vedomý zámer napĺňať štátnu pokladnicu za každú, aj nemorálnu cenu. Investičný majetok a odpisy Klasifikáciu investičného majetku a spôsob a rozsah jeho daňového odpisovania nový zákon o daniach ovplyvnil pozitívne: zvýšil dolný limit vstupnej ceny na dvojnásobok (čo sa však malo stať vzhľadom na mieru inflácie od roku 1993 už dávno), zaviedol možnosť prerušiť odpisovanie (napríklad v prípade straty) a pokračovať v ňom vtedy, ak to bude pre podnikateľa z hľadiska efektívneho využitia daňového štítu výhodné. Konečne je aj možnosť odpisovať nehmotný majetok na základe odpisového plánu v rámci päťročnej maximálnej lehoty podľa vlastného usúdenia a podobne. Preto prekvapuje, že pri takej banálnej veci, ako je limitovanie maximálnej výšky ceny technického zhodnotenia hmotného a nehmotného majetku, pri ktorej technické zhodnotenie ešte nevchádza do postupne odpisovanej ceny tohto majetku, ale je jednorazovým daňovým výdavkom, zostalo pri starom. Napriek avízam, administratívnej náročnosti a zložitej kontrolovateľnosti, v rozpore s dôvodovou správou k zákonu a napriek tomu, že v dôsledku toho dochádza často ku kurióznym prípadom, keď napríklad päťtisíckorunová modernizácia päťmiliónovej budovy predĺži lehotu jej odpisovania. Okrem toho to nemá logiku. Ak zákonodarca zvýšil spodnú hranicu definičnej vstupnej ceny hmotného majetku nad 20-tisíc korún a dovolil tak výdavky na obstaranie majetku do tejto ceny jednorazovo zahrnúť do daňových výdavkov, aké dôvody z hľadiska zabezpečenia daňových príjmov ho už mohli viesť k tomu, že technické zhodnotenia hmotného majetku do takej istej výšky ceny, ktorých počet bude v praxi určite menší ako počet obstarania majetku, jednorazovo zahrnúť do daňových výdavkov okrem niektorých výnimiek už nepripustil? Peter Mitter Kancelária účtovníctva a ekonomických služieb pre podnikateľov, s. r. o., Zvolen |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
