|
|||||||||||||||||
Piatok 31.Marca 2000 |
Feničania by nás určite mohli poučiliPostreh Zuzany Krútkej Keď Feničania vymysleli peniaze, vedeli prečo. Potrebovali takú výmennú hodnotu, ktorá by ich neobmedzovala tak, ako keď menili látky za korenie a šperky. Elektronické bankovníctvo, ktoré dnes vyznávame, posunulo dokonca ich vynález na ešte vyšší stupeň. Umožňuje nám premiestňovať peniaze už nie z rúčky do rúčky, ale z účtu na účet bez toho, aby sa bankovky ošúchali, zašpinili alebo nebodaj potrhali. Napriek tomu veľká časť našej ekonomiky funguje tak, akoby sme boli vo vývoji niekde pred Feničanmi. Príklad: Firma, ktorá vyrába nakladače a vysokozdvižné vozíky, má svoje výrobky na sklade, nemôže ich však predať, lebo tí, čo o ne majú záujem, nemajú peniaze. Medzi nimi vodáreň. Veľa vody od nej spotrebuje, ale svojmu dodávateľovi neplatí výrobca bavlnených tkanín, ktorý z nich šije oblečenie pre zdravotnícky personál. Nemocnica potrebuje obliecť svojich chirurgov a sestričky, nemá však za čo nakupovať, veď poisťovne meškajú s platením za výkony. Reťazec sa tentoraz môže uzavrieť už pri poisťovniach - voči nim má dlhy (okrem iných) práve tá strojárska firma, čo vyrába nakladače. Poposúvajú si produkty a zápočty, až sú nakoniec všetci spokojní. Lenže za cenu mnohonásobného úsilia vynaloženého iba na hľadanie toho, kto niečo dlhuje tomu, komu ja chcem niečo predať. Je zrejmé, že takéto výmenné obchodovanie, ktoré sa neodohráva na trhovisku, si vyžaduje od všetkých podstatne viac času a energie, ba aj vynaliezavosti než pri použití skvelého vynálezu Feničanov. Naozaj je jedinou možnou reakciou na takýto stav pokrčenie plecami a povzdych, že na Slovensku je to tak...? |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |