|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Organizačné usporiadanieOd roku 1995 je v našom právnom poriadku usporiadaný systém pozemkových spoločenstiev a je upravená povaha právneho režimu, ktorý sa vzťahuje na spoluvlastníkov k týmto spoločným nehnuteľnostiam. Právnu úpravu obsahuje zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Zákon zachováva doterajšie režimy najmä urbárskeho práva, ako boli vytvorené pred vyše dvesto rokmi podľa vtedajšieho uhorského práva. Aj tento zákon zachováva systém podielového spoluvlastníctva, a to nedeleného, a súčasne umožňuje pre zjednodušenie správy a užívanie tohto majetku formovanie spoločných organizačných útvarov, ktoré majú dnes jednotný charakter, a sú to pozemkové spoločenstvá. Základom urbárskeho práva sú spoločné nehnuteľnosti, pasienky a lesy a aj prípadné stavby. Zákon umožňuje, aby si títo spoluvlastníci založili pozemkové spoločenstvo, nie je to však povinnosť. V obciach, v ktorých je napríklad menej členov, o tomto spoločnom majetku budú rozhodovať vždy spoločne, t. j. najmä tým, že každú zmluvu o užívaní nehnuteľnosti a podobne podpíše každý spoluvlastník. V tomto zmysle je to režim veľmi podobný spoluvlastníctvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nie však vo všetkom, pretože zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje aj spoluvlastníctvo inak, než je to v Občianskom zákonníku. Pre spoločenstvo platia prednostne ustanovenia zákona č. 181/1995 Z. z., a nie Občiansky zákonník. Týka sa to najmä nedeliteľnosti spoločnej pôdy i zákazu drobenia podielov. Rozhodovanie Hospodárenie v spoločných lesoch a na pasienkoch vyžaduje osobitný postup práve pri rozhodovaní. Aby sa zabezpečilo spoločné hospodárenie, zákon umožňuje vytvoriť pravidlá o spoločnom postupe tým, že si spolumajitelia vytvoria spoločenstvo a vedenie tohto spoločenstva bude konať v mene všetkých spoluvlastníkov a v ich záujme. Spoločenstvo si sformuluje základné pravidlá postupu, a tak o každej otázke osudu spoločného majetku nemusia sa zbierať podpisy všetkých členov. Dôležité je to, že ak by sa pri spoločnom rozhodovaní niektorý účastník nemohol alebo nechcel svojím podpisom pripojiť k právnemu či ekonomickému postupu, potom by k nijakej činnosti nedošlo. Ak napríklad urbárnici chcú nehnuteľnosť prenajať novému užívateľovi, v prípade, že nemajú spoločenstvo, musí takúto zmluvu podpísať každý jeden spoluvlastník. To je prakticky veľmi ťažké. Užitočnejšie je, ak si urbárnici zvolia vedenie, ktoré členovia splnomocnia na konanie, potom vedenie má plnú moc rozhodovať na základe plnej moci, ktorá je obsiahnutá v osobitných stanovách, alebo priamo v spoločnom vyhlásení či v zmluve. Zákon umožňuje, aby si všetci spoluvlastníci spoločného lesa alebo spoločného pasienku vytvorili samostatné pozemkové spoločenstvo. Podľa zákona členom tohto spoločenstva je každý spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti. Druhy Keďže pozemkové spoločenstvá sa v minulosti zakladali na podklade rôznych právnych predpisov a pre rôzne hospodárske účely, nový zákon o pozemkových spoločenstvách sformoval základné pravidlá pre všetky takéto útvary. Do roku 1995 existovali urbariáty, komposesoráty a iné podobné právne útvary, ktorých základom boli spoločné pozemky lesov a pasienkov. Dnes na Slovensku sú jednotné spoločenstvá, pretože aj tie, ktoré boli založené v minulosti, museli svoj režim (status) prispôsobiť zákonu, a preto každé spoločenstvo musí mať v názve označenie pozemkové spoločenstvo alebo aspoň skratku pozem. spol. Aby pozemkové spoločenstvo zabezpečovalo riadny chod a hospodárenie na spoločných pozemkoch stačí, ak sa založí ako združenie, teda bez právnej subjektivity. Ak má zabezpečovať náročnejšie aktivity, potom sa zakladá pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |