Užívanie nehnuteľností
Táto problematika sa týka najmä majiteľov chát, ktorí sa domáhajú majetkového usporiadania vo veci urbárskeho pozemku, na ktorom ich chata stojí. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že takýto urbársky pozemok ako celok je nedeliteľný, ani jeden urbárnik, teda majiteľ podielu, nemá právo a vôbec nemôže dostať z tohto celku svoj podiel. Nemožno spoluvlastníkovi vyčleniť výmeru jeho podielu, ani časť tejto výmery. Účelom urbárskeho lesa ja zachovať hospodárnosť v lesoch, pestovanie lesa a získavanie drevnej hmoty. Ak by sa vyčlenila len malá čiastka, majiteľ by nemohol samostatne pestovať les, vykonávať ťažbu i výsadbu nových porastov. Lesný zákon priamo zakazuje vyčleniť menšie plochy pre potreby výstavby chát a rekreačných zariadení. Pokiaľ má iný občan na urbárskom pozemku chatu, nemôže získať pozemok do svojho vlastníctva. Má, samozrejme, plné právo chatu sám užívať i s primeraným prístupom (nesmie, samozrejme, budovať prístupovú cestu napr. pre automobily). Keďže pozemok patrí urbárnikom, majiteľ chatky je povinný platiť urbárnikom primeranú úhradu (nájomné). Ak sa nevedia dohodnúť, výšku nájomného by mal určiť súd. Urbárske pasienky slúžia od začiatku ich spoločnému užívaniu, pasienok sa využíval vždy spoločne so spoločným pastierom alebo urbárskym bačom a salašom. V mnohých prípadoch sa niektoré urbárske pasienky rekultivovali na ornú pôdu alebo pri obci na stavebné pozemky. Pozemky sa vyčlenili ako podiely a pokiaľ niektorí urbárnici pozemky nedostali, dohodli sa spoločne na vyúčtovaní. Tento postup sa nevylučuje pri pasienkoch ani dnes. Z pasienkovej plochy možno vyčleniť výmeru aj na postavenie chaty (alebo na postavenú). Isté obmedzenie ustanovuje najmä zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale aj spôsob rozhodovania o odpredaji. Ak sa odpredáva zo spoločného pasienku určitá plocha (nielen na chatu, ale aj na inú stavbu, napríklad na stavbu diaľnice, cesty či iného verejnoprospešného zariadenia, prípadne aj vyvlastnením), predávajúcimi sú všetci urbárnici, všetci spoluvlastníci a každý dostane z utŕženej ceny primeraný podiel k veľkosti svojho vlastníckeho podielu. Zložitejšou je sa stáva otázka, ako môžu všetci spolumajitelia rozhodnúť o odpredaji zo spoločnej parcely. Základná občianskoprávna zásada ustanovuje, že kupujúci musí dostať od každého jedného podielnika písomný súhlas. To je veľmi nepraktické, často sa nájde aspoň jeden, ktorý súhlas nedá, a vtedy ku kúpe nemôže dôjsť. V praxi sa využívajú ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého si všetci urbárnici vytvoria urbárske pozemkové spoločenstvo, spíšu písomné vyhlásenie o združení sa a v tomto vyhlásení splnomocnia svojho predsedu alebo priamych menovitých zmocnencov, aby konali v mene všetkých urnbárnikov. To isté môžu urobiť aj v zmluve o založení spoločenstva s právnou subjektivitou. Urbárnici však radšej poskytujú takéto plochy nájomnou formou a nie sú ochotní pozemky vyčleňovať a odpredávať.
|
