S právnou subjektivitou
Tento druh pozemkového spoločenstva sa zakladá zmluvou o založení (nie písomným vyhlásením). Aj túto zmluvu podpisujú všetci, ktorí sú spolumajiteľmi spoločnej nehnuteľnosti. Keďže ide o zmluvu, je potrebné, aby ju každý spoločník sám podpísal. Dôležitou súčasťou zmluvy o založení je, že v jej obsahu musia byť uvedené zákonom predpísané údaje o spoločenstve, ale aj priložený zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú. Spoločníci môžu mať aj stanovy, ktoré vydáva spoločenstvo. Táto dokumentácia má veľký právny význam. Zmluva je súčasne vzájomnou dohodou i presunutím plných mocí na orgány spoločenstva. V tomto zmysle sú to práve stanovy, ktoré môžu určiť rozsah dispozičných práv orgánov spoločenstva. Aj táto zmluva sa musí predložiť okresnému úradu (registru spoločenstiev). Zmluva, prípadne stanovy určia aj kompetencie a plné moci orgánov spoločenstva a najmä rozsah právomocí konať v mene celého spoločenstva. Pri pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou už pôjde o určité významnejšie majetkové úkony, spoločenstvo získa do svojho vlastníctva (teda do vlastníctva spoločenstva) určitý majetok, napríklad sa postaví spoločný sklad, vybuduje píla a podnik na spracovanie urbárskeho dreva a pod. Preto pri právnej subjektivite sa umožňuje podnikanie so širokým okruhom záväzkov. Za toto podnikanie zodpovedá svojím majetkom spoločenstvo a tí členovia svojimi podielmi, ktorí sú v zozname vlastníkov podielov, zakladajúcich toto spoločenstvo. Právny režim záväzkov v rámci spoločenstva teda vymedzuje v súlade so zákonom zmluva o založení a stanovy, ktoré sú jej súčasťou. Naríklad: Spoločníci majú založené spoločenstvo s právnou subjektivitou. Zmluvu podpísala iba časť spoločníkov a chcú spolupodnikať v spracúvaní dreva zo spoločných nehnuteľností. Zo zmluvy a stanov vyplýva, že ak je toto podnikanie úspešné, delia si medzi sebou zisk tí, ktorí zmluvu podpísali. Ostatní sú i naďalej spoluvlastníkmi pozemku, a preto zo strany spoločenstva ako právnickej osoby musia dostať svoje podiely za drevnú hmotu, ktorú spoločenstvo prevzalo a spracovalo. Títo ostatní sa už nedelia o zisk, pretože neznášajú ani riziko podnikania, ani sa nestarajú o chod tohto podniku. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti svojich podielov na spoločnom majetku vytvoreného spoločenstva. Tento režim sa musí upraviť v zmluve o založení, inak sú si všetci spoluvlastníci-spoločníci rovní. Zákon predpokladá, že nie všetci spoluvlastníci podielov sú aj členmi pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, avšak členom môže byť len ten, kto je spoluvlastníkom podielu k nehnuteľnosti. Na druhej strane zákon ukladá povinnosť každému, kto sa stane vlastníkom podielu, že do dvoch mesiacov od nadobudnutia vlastníctva sa musí prihlásiť za člena spoločenstva. Aj do funkcií v spoločenstve môžu byť volení len členovia spoločenstva, avšak pri voľbe za člena dozornej rady sa často vyžaduje istá kvalifikácia, napríklad ekonomická alebo právnická. V takom prípade zákon výnimočne povoľuje, aby bol do dozornej rady zvolený aj nečlen. V spoločenstve s právnou subjektivitou má dôležité miesto valné zhromaždenie členov, ktoré rozhoduje o základných otázkach spoločenstva v súlade so zákonom.
|
