|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Dispozičné práva k majetkuVoči podielu na spoločnej nehnuteľnosti má každý spoluvlastník zákonom dané plné práva uplatniť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Do tohto okruhu práv patrí najmä dedičské právo, právo svoj podiel alebo časť odpredať, vymeniť alebo darovať. Všetky tieto oprávnenia upravuje Občiansky zákonník, avšak súčasne sú dôležité osobitné úpravy a vzťahy v zákone č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Týka sa to najmä zákazu drobenia podielov, ako aj zákazu vydeľovania podielov zo spoločnej nehnuteľnosti. Aj dedičov podielov z pôvodnej urbárskej nehnuteľnosti v praxi na dedinách označujeme za urbárnikov, dedičov z podielov z komposesorátov za komposesorátnikov, inými sú kopaničiari, lazovníci a podobne. Sú to podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Treba poznamenať, že z hľadiska ďalšej legislatívy existujú názory, že takýto systém je zastaraný, že nezodpovedá súčasnej právnej praxi a že už pri formovaní nového Občianskeho zákonníka bude treba tento systém zrušiť. Mal by sa zmeniť na spoluvlastníctvo podľa platných zásad súčasného Občianskeho zákonníka. Zároveň treba poznamenať, že pre spoločné užívanie lesov podľa pravidiel lesného slovenského zákonodarstva je užitočnejšie uplatňovanie nedeliteľného spoluvlastníctva so zachovaním pravidiel spoločného lesného odborného hospodára. Ťažko si predstaviť dnešné delenie spoločnej nehnuteľnosti vykolíkovaním geodetom v reálnych podieloch. Zákaz drobenia Zákaz drobenia vyplynul zo skutočnosti, že podľa uhorského práva za dlhé stáročia sa drobili dedičské podiely medzi všetkých súrodencov, a tým došlo k sformovaniu veľmi malých výmer na podieloch v spoločnej nehnuteľnosti. Je až kuriózne, aké malé podiely sú často zapísané v pozemkových knihách - plochy o výmere dvoch-troch metrov štvorcových. Práve v roku 1995 bola opätovne prijatá zákonná úprava o zákaze drobenia nehnuteľností - zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V rámci režimu pôdy v pozemkových spoločenstvách platí aj naďalej základné pravidlo, že zo spoločnej nehnuteľnosti nemožno vyčleňovať konkrétne parcely. Spoluvlastník je súčasne spoluvlastníkom každého jednotlivého stromu v danom lese. Avšak reálne je tu celková výmera spoločnej nehnuteľnosti a z tejto spoločnej výmery ideálna časť patrí primerane podľa veľkosti jeho podielu každému spoluvlastníkovi. Inými slovami: celková plocha spoločnej nehnuteľnosti, danej katastrálnym číslom, výmerou jej plochy je v spoluvlastníctve a individuálnemu spoluvlastníkovi patrí vlastníckym právom z tejto plochy veľkosť pripadajúca na jeho podiel z celkového počtu podielov. Ak je výmera spoločnej nehnuteľnosti 1000 ha a počet podielov (v osminkách) je 2000, potom ten, kto vlastní jednu osminku (jeden podiel), je spoluvlastníkom podielu vo veľkosti 0,5 ha, a to je 5000 m2. Podmienky drobenia upravuje zákon tak, že základné pravidlá si určia spoluvlastníci v spoločenstve, napr. v stanovách alebo v samostatnom uznesení valného zhromaždenia. Musia zachovať zásadu, že pri drobení nesmie vzniknúť podiel spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 2. V uvedenom príklade sa poskytuje možnosť deliť tento podiel (teda 1/8) na menšie časti, ale najviac dve, teda napríklad na 1/4 + 1/4. Niektorí záujemcovia o uplatňovanie poľovníckeho práva sa usilovali odkúpiť urbárske a podobné podiely, aby získali väčšiu rozlohu na uplatnenie poľovného práva. Žiaľ, ak sa aj stanú vlastníkmi veľkého počtu podielov zo spoločnej nehnuteľnosti, nemôžu požiadať o zánik spoluvlastníctva a o vydelenie svojej časti. Ani v tomto prípade sa nemôže spoločná nehnuteľnosť reálne rozdeliť na dve rovnaké časti alebo časti, pripadajúce na rozlohu podielov, ktoré takto zakúpili. Riadne užívanie Občanom spôsobujú starosti užívatelia lesov z hľadiska odbornej lesnej správy. Pre preberanie súkromných, nie spoločenstevných lesov do užívania formou nájmu, najmä štátnou lesnou organizáciou, je dôležité získavať ucelený lesný fond, lebo iba ako jednotný celok sa môže riadne využívať. Vedľa spoločných lesov, najmä urbárnických, sú aj súkromní drobní vlastníci, ktorí vlastnia konkrétne drobné lesné parcely. Takýto vlastník má veľké ťažkosti s využitím lesa. Odborná správa lesného hospodárstva vyžaduje spravovať ucelené lesné plochy a rozdrobení vlastníci sa musia nejakým spôsobom spojiť, aby zabezpečili užívanie svojho lesa podľa zásad lesného zákonodarstva. Títo susedia súkromných lesov sa nemôžu stať členmi urbárskeho spoločenstva, pokiaľ by nepričlenili a nespojili do jednej parcely svoj les k spoločnej urbárskej nehnuteľnosti. Môžu však aj s pozemkovým spoločenstvom uzavrieť dohodu o spoločnom užívaní lesa spoločne odbornou lesnou správou alebo lesným hospodárom, ktorému odovzdajú spoločnú plochu do nájmu a budú poberať nájomné, pokiaľ les bude prinášať aspoň minimálnu úhradu tohto nájomného, prípadne zisku. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |