|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Svetové trhy zbohatnú o barelyOvplyvní OPEC ceny benzínu na Slovensku? Predĺžiť platnosť ťažobných limitov, alebo nepredĺžiť? táto veta v poslednom čase nedovolila svetovým obchodníkom s ropou spať. Veď v hre bolo naozaj veľa. Ak by totiž Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) pristúpila k predĺženiu platnosti produkčných reštrikcií, svet by sa musel zaobísť bez ďalšej ropy. Čierne zlato by si teda udržalo svoje nadhodnotené pozície a exportné krajiny by bohatli na úkor nešťastných odberateľov. Ak by však odsúhlasila zvýšenie denných dodávok na svetové trhy, vývozcovia by prišli o značnú časť svojich ziskov. Podarilo sa teda OPEC-u rozťať tento gordický uzol? Ťažobné limity nie sú v histórií tejto nadnárodnej organizácie žiadnou novinkou. A hoci harmonizácia ťažobnej politiky členských krajín OPEC-u sa začala uplatňovať hneď od roku 1960, prvotné rozhodnutia mali skôr charakter odporúčaní. Prvé čísla, ktoré mali v jednotlivých krajinách obmedziť ťažbu, uzreli svetlo sveta v septembri 1986. O tri mesiace neskôr OPEC prijal tzv. systém fixného oceňovania ropy založený na spriemerňovaní cien sedmich druhov čierneho zlata, ktorý sa s malými obmenami používa aj dnes. Referenčnú cenu stanovili na 18 USD za barel. Začiatkom 90. rokov sa vyšplhala na 21 USD, čo bolo automatickou reakciou na konflikt v Perzskom zálive, ktorý mohol vážne ohroziť dodávky ropy na svetové trhy. OPEC vytušil, že špekulatívne faktory, ktoré okamžite ovplyvnili trh, môžu nabúrať krehkú stabilitu. Východiskom z tejto situácie bola globálna spolupráca s ostatnými krajinami exportujúcimi ropu nezdruženými v tejto organizácií, s ktorými sa dohodli na regulácií dennej produkcie podľa potrieb Jedinou krajinou, ktorá nebola spokojná s nastolenou ťažobnou politikou, bol Irak. Tomuto štátu sa totiž vzhľadom na jeho surovinové zdroje ušiel len malý podiel z koláča, a to približne 400-tisíc barelov denne. A hoci sa neskôr jeho podiel zvýšil až na 1,2 milióna barelu, ani tento objem nezodpovedal jeho predstavám. Ďalším sporným bodom bol fakt, že Irak musel zaplatiť za vojnu v Perzskom zálive. Svetové veľmoci mu zakázali dodávať ropu na svetové trhy. Odoberala sa len v rámci programu - Ropa za potraviny. Hašterivosť neopustila svetové trhy ani začiatkom tohto roku. Obchodníci si ešte živo pamätajú, ako sa premenili na bojisko, kde sa každá zo zúčastnených strán snažila vybojovať maximum. Na čelo jednej vojnovej línie, ktorá nemala záujem o predĺženie platnosti ťažobných limitov, sa postavili Saudská Arábia a USA. Ich zbraňou bolo prehrievanie ekonomiky USA, ktorá poháňa vpred ekonomický rast celého sveta. K tomu sa pridali aj spoločnosti, ktorým už vzhľadom na nadhodnotené ceny ropy začínal pomaly dochádzať dych. Na druhej strane stála skupina vedená Iránom, Líbyou a Alžírskom, snom ktorých bolo predĺženie platnosti produkčných kvót na čierne zlato. Už 6. marca, teda tri týždne pred dlho očakávaným zasadnutím OPEC-u, sa dokonca vyjadrili v prospech zvýšenia súčasných ťažobných limitov, argumentujúc odhadovaným poklesom svetového dopytu zo sezónnych dôvodov o približne 3 milióny barelov denne. Zasadnutie OPEC-u, ktoré sa uskutočnilo 27. až 28. marca tohto roku, však prinieslo aspoň čiastočné riešenie tohto zložitého problému. So zvýšením denných dodávok ropy o 1,7 milióna barelov totiž nesúhlasil jedine Irán, čo však ostatným členom kartelu neprekážalo prijať spoločné komuniké o raste ťažby o 1,45 milióna barelov. Podľa ministra ropného priemyslu Aliho Ibrahima Naimího v dôsledku toho možno očakávať zníženie ceny ropy Brent na 20 až 25 USD za barel. Nechoďme okolo horúcej kaše. Spotrebiteľa nezaujíma, aká je v súčasnosti cena ropy. Uprednostňuje hmatateľnejšie informácie. Napríklad odpovede na otázky, koľko koruniek obetuje za nakŕmenie svojho motorového tátoša, či cena prepravného nebude počtom cifier pripomínať výhru v lotérií a pod. O adekvátnosti týchto otázok sa prednedávnom presvedčilo aj Nemecko, kde po deviatom zvýšení cien v tomto roku benzín medziročne poskočil o viac ako 40 fenigov za liter. Je to logický krok naftárskych spoločností, keďže reagujú na svetové ceny ropy. Svoju úlohu tu zohráva vzájomný kurz nemeckej DEM a USD, povedal na margo Olaf Martins zo spoločnosti Esso. Hororovejšiu víziu o vývoji cien benzínu má Stefanie Hansen zo spoločnosti Aral. Situácia sa naďalej vyhrocuje. Počas uplynulých týždňov sa celé odvetvie usilovalo zachovať ceny pod psychologickou hranicou 2 DEM za liter. Avšak umelým udržiavaním stability cenovej hladiny sa čerpacie stanice dostali do stratovej zóny. Neutešujme sa, že u nás sa niečo podobné nemôže stať. Postačí, ak sa so svojim štvorkolesovým miláčikom zastavíte na niektorej z čerpacích staníc a vaše srdce zaplesá. Za liter benzínu, za ktorý ste ešte v decembri zaplatili v priemere 29,50 Sk, dnes vysolíte o 4 Sk viac. Vari nemusím nikoho presviedčať o následkoch tohto takmer 15-percentného zdraženia. Zostáva už len dúfať, že naftárske spoločnosti čoskoro zareagujú na rozhodnutie OPEC-u a pokles cien benzínu nebude pre nás len snom. Veronika Joštiaková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |