Hospodársky denník
USD43,463 Sk
EUR41,568 Sk
CHF26,096 Sk
CZK1,166 Sk
  Piatok  31.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Kritika MMF pre rozpočet

Rakúska vláda prinútená robiť výraznejšie škrty

Medzinárodný menový fond sa vo svojom májovom hodnotení rakúskej ekonomiky pripojil ku kritickým hlasom na adresu spomaleného postupu vlády pri znižovaní rozpočtového deficitu. Vo výročnej správe, ktorú 24. mája zverejnila Rakúska národná banka, však MMF uviedol, že ekonomický rast tohto roku prekročí vládne prognózy. Hrubý domáci produkt (HDP) Rakúska by mohol podľa správy MMF v tomto roku stúpnuť až o 3,5 percenta po zvýšení o 2,2 percenta v minulom roku. Štátom financovaný Ústav ekonomického výskumu (WIFO) v apríli odhadol tohoročný rast HDP na 3,1 percenta a predchádzajúcu prognózu tak revidoval mierne hore.

Misia MMF však v súlade so správou, ktorú Viedni poslali ministri financií EÚ a rakúska centrálna banka, došli k záverom, že vláda musí k zaisteniu rozpočtovej stability urýchliť rozpočtové škrty. Vláda tohto roku predpokladá podiel rozpočtového deficitu na HDP na 1,7 percenta, čo je jeden z najväčších deficitov v EÚ, a do roku 2003 má byť schodok podľa strednodobej prognózy stále ešte 1,3 percenta HDP.

Šéf misie MMF v Rakúsku Hans Flickenschild uviedol, že tohoročný pokles deficitu rozpočtu z vlaňajších dvoch percent je založený len na vyšších príjmoch v dôsledku silnejšieho ekonomického rastu. Vyzval preto viedenský kabinet ku škrtaniu výdavkov, čo by sa malo zabezpečiť znížením štrukturálneho deficitu, a odporučil vyrovnať rozpočet do roku 2003. Za možné oblasti úspor Flickenschild označil zdravotníctvo, dôchodky, rodinné a detské prídavky, výdavky na administratívu, subvencie pre poľnohospodárov a dotácie na bývanie.

Rozpočtové problémy Rakúska spolu s jeho politickou izoláciou v EÚ pre účasť Haiderových krajne pravicových Slobodných vo vláde toho roku zvýšili prirážku k výnosom rakúskych vládnych dlhopisov oproti podobným nemeckým „bundom“ asi na 0,34 percentného bodu z historického priemeru okolo štvrtiny bodu. To viedlo k tomu, že rakúske subjekty majú vyššie náklady na pôžičky.

Minister financií Karl-Heinz Grasser priznal, že ak má Rakúsko splniť požiadavky paktu rastu a stability EÚ a strednodobo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, musí pristúpiť k nepopulárnym reformám. „Berieme varovné slová MMF veľmi vážne,“ povedal Grasserov tlačový hovorca a dodal, že už tohto roku na jeseň bude predložený ambiciózny program rozpočtových reforiem. Minister za Slobodných však má pre rozpočtové škrty veľmi obmedzený priestor, pretože koaličná dohoda s Ľudovou stranou zahŕňa rozšírenie prídavkov na deti a príspevkov v materstve. Bývalý šéf Slobodných Jörg Haider dokonca pohrozil, že Slobodní vystúpia z vládnej koalície, ak sa zvýšenie prídavkov neuskutoční podľa plánu v roku 2002.

(ČTK/jnk)

počasie

Na našom území očakávame relatívne pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnym postihnutím. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra predpokladáme ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré má skôr pozitívny vplyv na organizmus. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia môžu reagovať náchylnosťou k migrénam. Večer a v noci možnosť zvýšenia nepriaznivých vplyvov počasia. (zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami, najmä na severe prehánky alebo občasný dážď, od výšky 600 m sneženie, na niektorých miestach prechodne polooblačno. Najvyššia denná teplota 6 až 11, na Orave, Liptove a na Spiši okolo 4 st. Celzia. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie -3 st. Celzia. Juhozápadný až západný vietor 2 až 5, na západe postupne okolo 7 m/s. n V sobotu bude premenlivá, časom veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. V nedeľu polooblačno až oblačno, ojedinelé prehánky. Najnižšia nočná teplota 4 až 0 st. Celzia. Najvyššia denná teplota 5 až 9, na juhu okolo 11 st., v nedeľu 11 až 15, na severe okolo 9 st. Celzia. n Slnko vyjde zajtra o 6.31 a zapadne o 19.21h.

Amsterdamprehánky8
Atényslnečno20
Belehradpolooblačno18
Berlínoblačno9
Bratislavaprehánky11
Bruseloblačno8
Budapešťoblačno15
Bukurešťslnečno17
Frankfurtoblačno10
Helsinkipolooblačno5
Istanbuloblačno17
Kodaňoblačno9
Kyjevdážď7
Lisabonpolooblačno15
Londýnpolooblačno9
Madridpolooblačno13
Moskvaoblačno3
Osloprehánky7
Parížoblačno9
Prahadážď9
Rímoblačno18
Sofiaoblačno17
Štokholmpolooblačno8
Varšavadážď7
Viedeňprehánky11
Záhreboblačno12
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.