Hospodársky denník
USD43,463 Sk
EUR41,568 Sk
CHF26,096 Sk
CZK1,166 Sk
  Piatok  31.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Spolu sa orientovať na tretie trhy

Dôležité je rozširovať priame kontakty medzi firmami

Obchodno-hospodárske vzťahy medzi SR a Portugalskom sa hodnotia ako dobré a bezproblémové, ale vôbec nedosahujú možnosti ekonomík a kapacít trhu oboch krajín, uvádza okrem iného v rozhovore Jaroslav Jarúnek, radca, vedúci OBEO pri ZÚ SR v Lisabone.

Zmenil sa stav ekonomickej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim obdobím?

- Vývoj má pozitívnu tendenciu, ktorú zdôrazňuje aj úspešný postup Slovenska v prístupovom procese do EÚ. Ekonomiku Portugalska možno označiť ako relatívne stabilnú, s rastom HDP približne 3%, čo vytvára tiež predpoklad pre stabilitu základov slovensko-portugalskej spolupráce. Existujú však prirodzené objektívne prekážky v dynamizácii spolupráce, a tým je hlavne veľká vzdialenosť obchodno-hospodárskych priestorov a s tým spojená komplikovaná a nákladná preprava tovarov. K nepriaznivým faktorom patrí aj nízka vzájomná informovanosť vývoja ekonomiky, investičných možností a podnikateľského prostredia. Vynímajúc niektoré firmy, ktoré realizujú obchodnú výmenu, pretrváva nedostatok informácií o produkcii v obidvoch krajinách.

Napriek skutočnosti, že Portugalsko nepatrí v súčasnosti k významným obchodným partnerom Slovenska (v roku 2000 sa na celkovom dovoze podieľalo 0,12 % a na celkovom vývoze 0,13 %), je predpoklad, že vzájomná obchodná výmena bude vykazovať pozitívny trend. Dôkazom je rast obratu slovensko-portugalského obchodu v roku 2000 oproti roku 1999 o 155,7 % v Sk (v USD je index rastu 139,6 % ), pričom pozitívny vývoj sme zaznamenali aj v prvých piatich mesiacoch tohto roka, keď obrat vzájomného obchodu oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástol v Sk s indexom 159,7 % (v USD je index rastu 144,7 %).

Potešiteľnou skutočnosťou je aj vývoj salda vzájomného obchodu od roku 1998, keď pasívne saldo dosiahlo maximálnu hodnotu – 214,8 mil. Sk, v roku 1999 sa znížilo na – 36,8 mil. Sk a v roku 2000 na – 19,5 mil. Sk. Za prvých päť mesiacov roku 2001 sme zaznamenali v obchode s Portugalskom už aktívne saldo v hodnote 21,1 mil. Sk, pri vývoze 469,2 mil. Sk a pri dovoze 448,1 mil. Sk.

Existuje možnosť zmeniť fakt, že vzájomne nepatria krajiny k významným obchodným partnerom?

- Objektívne príčiny, ale aj subjektívne prekážky obchodno-hospodárskej spolupráce som už spomenul. Skôr bude dôležité tieto „bariéry“ obchodu aspoň eliminovať. Najschodnejšou a najefektívnejšou cestou je určite rozširovanie priamych kontaktov predstaviteľov bankovej a podnikateľskej sféry. V predchádzajúcich rokoch sa v Portugalsku - v Lisabone a Porte už takéto akcie uskutočnili. Mimoriadne úspešnou akciou bol aj seminár zameraný na prezentáciu portugalského bankového a podnikateľského prostredia, ktorý sa uskutočnil 5. júna tohto roka v Bratislave počas oficiálnej návštevy portugalského predsedu vlády A. Guterresa v SR. Predstavou Obchodno-ekonomického oddelenia pri ZÚ SR v Lisabone je postupné organizovanie misií podnikateľov a predstaviteľov slovenskej bankovej sféry v spolupráci so SOPK, AZZZ a Komorou luso-slovenskej spolupráce. Misie budú pripravované v spolupráci s portugalskými zväzmi a s Obchodnou komorou vo forme širokospektrálnych i odvetvových prezentácií podľa záujmu slovenských subjektov. Najbližšou takouto akciou bude misia do Lisabonu a Porta, ktorá sa uskutoční na prelome septembra a októbra tohto roka. Vzhľadom na výhodnosť spojenia aktivít v rámci Pyrenejského polostrova budú niektoré misie organizované v Madride a v Lisabone.

Teda aké sú oblasti spolupráce z hľadiska komoditnej štruktúry?

- Keby sme chceli stručne zhodnotiť vzájomnú obchodnú výmenu medzi Slovenskom a Portugalskom, možno jednoznačne konštatovať, že nedosahuje možnosti ekonomík a kapacít trhu obidvoch krajín. Zaujímavou oblasťou by mohla byť výrobná spolupráca s orientáciou na tretie trhy. Slovenskí exportéri by na rokovaniach s portugalskými partnermi mali využiť aj skúsenosti a znalosti predstaviteľov portugalskej podnikateľskej sféry na trhoch niektorých afrických štátov (Angola, Mozambik) a v Brazílii. Reálna je však aj možnosť využiť skúsenosti a kontakty slovenských firiem pri realizácii obchodnej spolupráce na trhoch východnej Európy a krajín Balkánu zo strany portugalských subjektov. Čo sa týka prioritného záujmu Slovenska v oblasti jeho exportu, ide o vývoz komodít s najvyššou mierou zhmotnenej práce. Téma presadzovania finálnych produktov v slovenskom exporte je aktuálna v každej teritoriálnej destinácii, vieme však, že často sa z hľadiska komoditnej štruktúry na vývoze podieľajú tovary s nízkou úrovňou finalizácie. Podobne je to aj na portugalskom trhu.

V roku 2000 sa na slovenskom exporte do Portugalska podieľali najväčšou mierou výrobky zo železa a z ocele s podielom až 49,2 %, konštrukcie (5,6 %), z finálnych výrobkov najväčší podiel mali televízne prijímače (5,2 %), vzduchové čerpadlá a kompresory (5,1 %), práčky pre domácnosť (4,8 %) a pneumatiky (4,5 %). Významný podiel na vývoze zaznamenali aj tkaniny zo syntetických vláken, priadze z umelého hodvábu a v menšej miere stroje, strojové zariadenia, elektrické zariadenia a lieky. Za obdobie január až máj tohto roka nedošlo k výraznejšej zmene v komoditnej štruktúre exportu do Portugalska, mierne vzrástol podiel výrobkov zo železa a z ocele, ale aj podiel vývozu práčok. Rezervy sú teda v oblasti exportu strojárskych výrobkov, napr. stavebných a cestných mechanizmov, traktorov, obrábacích strojov a pod., ďalej elektrotechnického priemyslu, niektorých výrobkov potravinárskeho priemyslu, plastových výrobkov, výrobkov chemického priemyslu a iné.

Na portugalskom vývoze do SR sa najviac podieľali v roku 2000 kože (12,6 %), drôty a káble (12,4 %), osobné automobily (11,6 %) a tkaniny. Významný podiel mali aj výrobky z plastov, kaučuku, elektrické zariadenia a obuv. Je evidentné, že na portugalskej strane sú rezervy vo zvyšovaní exportu.

A pokiaľ ide o cestovný ruch?

- Aj rozvoj cestovného ruchu je ovplyvňovaný veľkou vzdialenosťou našich krajín, čo zvyšuje náklady spojené s pobytom turistov či už na Slovensku alebo v Portugalsku. Pre slovenskú stranu je dôležité zamerať sa na aktívny cestovný ruch a ponúknuť potenciálnym turistom z Portugalska zimnú turistiku, poznávacie zájazdy a pod. Vzhľadom na nižšiu kúpyschopnosť obyvateľstva SR nepredpokladám, že v najbližšej budúcnosti dôjde k výraznému rastu počtu našich turistov tráviacich dovolenku na juhu Portugalska, prípadne na Madeire. To však nevylučuje rozvoj spolupráce v oblasti cestovného ruchu. V tejto súvislosti privítame účasť cestovných agentúr zo Slovenska, ktoré by v rámci misií organizovaných v Portugalsku mohli prezentovať služby nášho cestovného ruchu. Uvítame prioritne spoluprácu so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch a Asociáciou cestovných kancelárií.

Slávka Blazseková

počasie

Na našom území očakávame relatívne pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnym postihnutím. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra predpokladáme ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré má skôr pozitívny vplyv na organizmus. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia môžu reagovať náchylnosťou k migrénam. Večer a v noci možnosť zvýšenia nepriaznivých vplyvov počasia. (zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami, najmä na severe prehánky alebo občasný dážď, od výšky 600 m sneženie, na niektorých miestach prechodne polooblačno. Najvyššia denná teplota 6 až 11, na Orave, Liptove a na Spiši okolo 4 st. Celzia. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie -3 st. Celzia. Juhozápadný až západný vietor 2 až 5, na západe postupne okolo 7 m/s. n V sobotu bude premenlivá, časom veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. V nedeľu polooblačno až oblačno, ojedinelé prehánky. Najnižšia nočná teplota 4 až 0 st. Celzia. Najvyššia denná teplota 5 až 9, na juhu okolo 11 st., v nedeľu 11 až 15, na severe okolo 9 st. Celzia. n Slnko vyjde zajtra o 6.31 a zapadne o 19.21h.

Amsterdamprehánky8
Atényslnečno20
Belehradpolooblačno18
Berlínoblačno9
Bratislavaprehánky11
Bruseloblačno8
Budapešťoblačno15
Bukurešťslnečno17
Frankfurtoblačno10
Helsinkipolooblačno5
Istanbuloblačno17
Kodaňoblačno9
Kyjevdážď7
Lisabonpolooblačno15
Londýnpolooblačno9
Madridpolooblačno13
Moskvaoblačno3
Osloprehánky7
Parížoblačno9
Prahadážď9
Rímoblačno18
Sofiaoblačno17
Štokholmpolooblačno8
Varšavadážď7
Viedeňprehánky11
Záhreboblačno12
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.