Hospodársky denník
USD43,463 Sk
EUR41,568 Sk
CHF26,096 Sk
CZK1,166 Sk
  Piatok  31.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Na našom území očakávame relatívne pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnym postihnutím. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra predpokladáme ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré má skôr pozitívny vplyv na organizmus. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia môžu reagovať náchylnosťou k migrénam. Večer a v noci možnosť zvýšenia nepriaznivých vplyvov počasia. (zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami, najmä na severe prehánky alebo občasný dážď, od výšky 600 m sneženie, na niektorých miestach prechodne polooblačno. Najvyššia denná teplota 6 až 11, na Orave, Liptove a na Spiši okolo 4 st. Celzia. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie -3 st. Celzia. Juhozápadný až západný vietor 2 až 5, na západe postupne okolo 7 m/s. n V sobotu bude premenlivá, časom veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. V nedeľu polooblačno až oblačno, ojedinelé prehánky. Najnižšia nočná teplota 4 až 0 st. Celzia. Najvyššia denná teplota 5 až 9, na juhu okolo 11 st., v nedeľu 11 až 15, na severe okolo 9 st. Celzia. n Slnko vyjde zajtra o 6.31 a zapadne o 19.21h.

Amsterdamprehánky8
Atényslnečno20
Belehradpolooblačno18
Berlínoblačno9
Bratislavaprehánky11
Bruseloblačno8
Budapešťoblačno15
Bukurešťslnečno17
Frankfurtoblačno10
Helsinkipolooblačno5
Istanbuloblačno17
Kodaňoblačno9
Kyjevdážď7
Lisabonpolooblačno15
Londýnpolooblačno9
Madridpolooblačno13
Moskvaoblačno3
Osloprehánky7
Parížoblačno9
Prahadážď9
Rímoblačno18
Sofiaoblačno17
Štokholmpolooblačno8
Varšavadážď7
Viedeňprehánky11
Záhreboblačno12
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.