Možnosť úhrady daňových nedoplatkov dlhopismi FNM potláča spravodlivosť Možno to bola astronomická výška daňových nedoplatkov 52 mld. Sk a ich praktická nevymožiteľnosť, možno potreba znížiť sumu vyše 30 mld. Sk, ktorú musí v roku 2001 vyplatiť za dlhopisy Fond národného majetku SR a nemá na to. Pravdepodobne kombinácia oboch faktorov bola podnetom k tomu, že zhruba od polovice tohto (po schválení novely zákona o správe daní) roka budú môcť daňoví dlžníci uhrádzať svoje dlhy voči daňovým úradom. V situácii, kedy vláda tápala pri spôsoboch umorovania dlhopisov, akoby jej rekordy v daňových nedoplatkoch prišli vhod. Dôvody však nie sú rozhodujúce, ale výsledok a problémy, ktoré tento spôsob úhrady likvidácie dlhu FNM SR spôsobí. Či už morálne, alebo ekonomické. Ako spôsob zníženia záväzku FNM SR je to vec dobrá. A ak by sme umorenie mali brať ako prioritu, potom voči tomuto spôsobu nemožno namietať. Lenže problém má aj iný rozmer. Neplatičov možno rozdeliť na dve skupiny. Prvú tvoria tí, ktorí dane platiť nemôžu, lebo na ne nemajú. Tí nebudú mať ani na to, aby nakúpili dlhopisy FNM SR a zhruba za polovičnú sumu splatili svoje dlhy voči daňovým úradom. A tak vlastne vláda, aby urobila dobre sebe, rozhodla sa urobiť dobre tým, ktorí dane platiť nechcú a tejto povinnosti sa vyhýbajú. Teda podvodníkom. Povedzme, že využijú túto príležitosť a za polovičnú sumu sa vykúpia z morálnych a trestnoprávnych dôsledkov, ktoré by mali, keby na Slovensku platila prísnejšia legislatíva voči neplatičom a keby súdy pracovali tak, ako majú.Čo sa však stane? Iba papieriky Štát nezíska peniaze, iba opticky zníži záväzok FNM SR voči občanom. Čiže z tohto obchodu bude politicky profitovať vláda a finančne i morálne (očistia sa pred zákonom) na ňom zarobia podvodníci. FNM SR už nebude v tomto prípade dlhovať občanom peniaze a nebude mať nad sebou Damoklov meč termínu, kedy ich má preplatiť. Ako dlžník inej štátnej inštitúcie - Ústrednému daňovému riaditeľstvu - platiť nemusí buď vôbec, alebo oveľa neskôr. Tak alebo onak, celý tento mechanizmus úhrady bude vlastne výsmechom tým, ktorí dane zaplatili v plnej výške a včas a všetkým občanom vôbec. Jednoducho preto, lebo dlhopisy nenahradia finančný výpadok štátneho rozpočtu, ktorý vznikol neplatením daní, a budú ho musieť zaplatiť občania. Dlhopisy sa v tomto prípade stanú iba bezcennými papierikmi, ktoré štát bez úhrady stiahne z obehu na úkor nás všetkých a v prospech podvodníkov. Opäť skresľujú Tento spôsob navyše zakrýva neschopnosť správcov dane vymôcť viac ako 4,4 mld. Sk. Otázne je, či môžu urobiť viac s tými legislatívnymi nástrojmi a v tom prostredí, ktoré na Slovensku je (a či to vôbec je reálne, keďže mnohé podniky - dlžníci dnes už neexistujú). Ale jeho stav opäť ide na vrub vládneho kabinetu. V tomto prípade neobstoja ani argumenty ministerky financií B. Schmögnerovej, že daňové úrady vymohli za minulý rok viac ako tretinu nedoplatkov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Problém treba vidieť v legislatíve, ktorá umožňuje, že tak prudko rastú, ďalej v práci daňových úradov a v naostatok v stave ekonomiky. Ako idú tieto rekordy v nedoplatkoch dokopy s tvrdeniami členov, že sme sa makroekonomicky stabilizovali, že máme výbornú obchodnú bilanciu? Export predsa znamená zisky a nevyhnutnosť platiť dane. Alebo nám chce vláda nahovoriť, že sme krajina podvodníkov? Niekde teda musí byť chyba. V tom, že to, čo vládni predstavitelia hovoria o ekonomickej situácii SR, je optimisticky skreslené a realita je iná. Jedno a druhé zlo Keď som sa rozprával s viacerými uznávanými nezávislými makroekonómami, s malými výnimkami i napriek týmto argumentom úhradu daňových dlhov dlhopismi FNM SR schvaľujú. Nie však preto, že by to bol dobrý spôsob, ale iba preto, lebo zníženie záväzku FNM SR voči občanom, teda umorenie dlhopisov považujú za najdôležitejšiu makroekonomickú prioritu. Dôležitejšiu, ako je daňová spravodlivosť. Možno teda povedať, že uprednostňujú jedno zlo pred druhým. Ťažko povedať, ktoré je menšie. Kam sme sa to ako štát dostali? Peter Višváder
Na našom území očakávame relatívne pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnym postihnutím. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra predpokladáme ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré má skôr pozitívny vplyv na organizmus. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia môžu reagovať náchylnosťou k migrénam. Večer a v noci možnosť zvýšenia nepriaznivých vplyvov počasia. (zč)
n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami, najmä na severe prehánky alebo občasný dážď, od výšky 600 m sneženie, na niektorých miestach prechodne polooblačno. Najvyššia denná teplota 6 až 11, na Orave, Liptove a na Spiši okolo 4 st. Celzia. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie -3 st. Celzia. Juhozápadný až západný vietor 2 až 5, na západe postupne okolo 7 m/s. n V sobotu bude premenlivá, časom veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, vo vysokých horských polohách sneženie. V nedeľu polooblačno až oblačno, ojedinelé prehánky. Najnižšia nočná teplota 4 až 0 st. Celzia. Najvyššia denná teplota 5 až 9, na juhu okolo 11 st., v nedeľu 11 až 15, na severe okolo 9 st. Celzia. n Slnko vyjde zajtra o 6.31 a zapadne o 19.21h.