|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Nemecký bankový apartheidFúzovaný gigant sa zbavuje finančne slabších zákazníkov V predvečer fúzie Deutsche Bank a Dresdner Bank, prvej a tretej nemeckej veľkobanky, sa zbavujú obidva kolosy menších zákazníkov, ktorých posielajú do dcérinej Deutsche 24. Tá vznikla vlani ako hustá rybárska sieť na vkladateľov, čo majú menšie kontá či úložky v cenných papieroch ako 200-tisíc DEM. Tí sa teraz nahnevali, posielajú protestné listy, poskytujú vyhlásenia a odštartovali odchod z obidvoch bankových obrov do menších nemeckých peňažných ústavov. Sme svedkami bankového apartheidu, vyhlásil radostne vysoký manažér HypoVereinsbank, ktorá je jednou z destinácií niekdajších menších zákazníkov Deutsche a Dresdner. Fúzovaný mamut s názvom Deutsche Bank, ktorý bude jedným z najväčších peňažných ústavov na svete, si ponecháva bohatú klientelu, investičné a firemné bankovníctvo a majetkový manažment všetko lukratívne, výnosné aktivity. O menšie aktivity, ktoré prinášajú len 10-percentný zisk, stráca záujem. Segmentácia zákazníkov na bohatých a chudobnejších nie je vynálezom Deutsche Bank. Triedne rozvrstvenie na dve kategórie pestuje každá väčšia peňažná inštitúcia. Dokonca aj sporiteľne inak zaobchádzajú so šéflekárom ako so zdravotnou sestrou. Zatiaľ to však bolo diskrétne skryté pod jednou strechou. Až Deutsche Bank túto prax inštitucionalizovala do oddeleného ústavu Deutsche 24. Práve to znechutilo milióny stredných a chudobnejších zákazníkov, lebo ich presun do Deutsche 24 považujú za stigmu chudoby. Nejde len o formálne kategorizovanie občanov podľa ich konta. Bohatší zákazníci inkasujú výhody. Vyššie úrokové sadzby, nižšie úroky na pôžičky. To je napokon aj širšia svetová, ale aj slovenská prax. V Nemecku banky bohatých zákazníkov nazývajú individuálnymi zákazníkmi, ktorí sa tešia zvýšenej poradenskej pozornosti bánk a lepšiemu zaobchádzaniu. Menej zámožných nazývajú štandardnými či privátnymi zákazníkmi. Držitelia vysokých kont sú aj predmetom iných pozorností: K ich narodeninám posielajú banky blahoprajné pozdravy, najvýznamnejším aj kytice kvetín. Podľa Der Spiegel je to vraj ako v Lufthanse: V prvej triede šampanské, v turistickej triede pivo. Konkurencia nie je zo situácie nešťastná. Útek znechutených zákazníkov z podpalubia Deutsche a Dresdner napríklad do hamburskej sporiteľne Haspa predstavuje len v posledných týždňoch 2000 nových kont, a táto najväčšia nemecká sporiteľňa očakáva z tohto azimutu spolu 10-tisíc nových zákazníkov. Pod oheň nespokojnosti prikladá reklamná kampaň dvoch tisícok ľudových bánk, lákajúcich odpadlíckych vkladateľov. Ide o 10 miliónov menších zákazníkov Deutsche a Dresdner, ktoré predstavujú 10 percent vkladateľov v tejto kategórii, väčšina z nich s kontami pod 50-tisíc DEM. Finanční odborníci sa domnievajú, že Deutsche a Dresdner sa dopúšťajú chyby, vyplývajúcej z drahej prevádzky ich filiálok, ktoré teraz radikálne obmedzujú. Pre väčšinu peňažných ústavov je rentabilný už zákazník, ktorému mesačne nabehne na konte 2000 DEM. Dve fúzované banky však potrebujú na rentabilitu oveľa väčšie obraty. Keďže filiálky sú cenným zdrojom informácií z lokalít, o túto výhodu nová Deutsche príde. Navyše, príde aj o perspektívnych bohatých zákazníkov. Málokto sa stáva bohatým z noci na deň. Menšie nemecké banky sa programovo zameriavajú na čerstvých absolventov vysokých škôl a na začínajúcich podnikateľov a očakávajú, že im zostanú verní aj pri úspešnej kariére. Jaroslav Brabec |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |