|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Nevyužitý trh JZRVýstava techniky v Belehrade Slovenské firmy majú strach vstúpiť na juhoslovanský trh. Je síce pravda, že orientovať sa v tomto obchodno-hospodárskom priestore je zložité, no západné spoločnosti to dokážu, uviedol pre Hospodársky denník delegát Fondu na podporu zahraničného obchodu (FPZO) Ivan Štubňa. Významnú príležitosť na prekonanie obáv budú mať slovenskí podnikatelia už v dňoch 15. až 20. mája, kedy sa v Belehrade uskutoční výstava techniky (ešte vždy sa možno prihlásiť). Obchodný radca slovenského veľvyslanectva v JZR Peter Jesenský tvrdí, že belehradské výstavisko má dobré meno vo svete a jeho manažment aj v ťažkých chvíľach dokáže zabezpečiť partnerov zo zahraničia. Tiež dodáva: Cenové podmienky sú prijateľné aj pre slovenské firmy, pretože ceny sú na rovnakej úrovni ako hocikde vo vyspelých európskych štátoch. Už pri letmom pohľade na čísla o zahraničnom obchode Srbska za uplynulý rok si nemožno nevšimnúť jasný paradox. Najväčší vývozcovia sem boli Nemecko (384 mil. USD) a Taliansko (289 mil. USD), teda krajiny, ktoré sa aktívne podieľali na 78-dňovom bombardovaní Juhoslávie. Ich spoločný export pritom tvoril takmer štvrtinu z celkového srbského dovozu (2,9 miliardy USD). Západné firmy prenikajú na tento trh buď priamo, alebo využívajú pri tom aj krajiny, ako sú Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, BaH. Napr. Bulharsko sa ako asociovaná krajina EÚ nepripojilo k embargu na ropu a ropné produkty, čo znamená, že dnešná JZR nemá vážnejšie problémy so zásobovaním pohonnými hmotami. Už dnes je jasné, že zahraničný kapitál čaká na politický zvrat, aby rázne vstúpil do obnovy a rekonštrukcie krajiny a hlavne do privatizácie, ktorá je v Juhoslávii v podstate pozastavená, tvrdí P. Jesenský. U nás podobné tendencie nevidieť. Slovensko-srbská obchodná výmena za rok 1999 bola podľa juhoslovanských zdrojov okolo 33 mil. USD, pri čom slabou útechou môže byť, že máme výrazne pozitívnu bilanciu (vyše 20 mil. USD). Do Srbska totiž vyvážame menej nielen ako juhoslovanskí chudobní susedia typu Macedónska, ale aj od vzdialených krajín, ako sú Kórea či Brazília, a len o trochu viac ako Peru. Pritom príklady, že aj Slováci môžu úspešne podnikať v JZR , nechýbajú. SES Tlmače tu majú úspešné dlhodobé kontakty. Obchodná spoločnosť APIS je jedným zo vzorných príkladov, ako robiť barterové a kompenzačné obchody. SCP Ružomberok má zasa založenú spoločnú firmu SCP Beograd, ktorá v súčasnosti má evidovaných asi 25 percent juhoslovanského trhu s papierom. Celkom úspešne v JZR podniká i predajca slovenských traktorov, Martin Trade a VSŽ Košice. Je to síce paradox, ale podľa I. Štubňu by si Slovensko malo budovať pozície na juhoslovanskom trhu práve teraz, kým sú ešte v platnosti sankcie EÚ. Po ich odstránení možno totiž očakávať výrazný kapitálový vstup západných podnikateľských subjektov, ktorým slovenské spoločnosti nebudú môcť konkurovať. Tento trh veľké možnosti ponúka najmä fabrikám z odvetví ako strojárstvo, elektrotechnika, petrochémia, potravinárstvo, gumárenský priemysel, papierenský priemysel. V Juhoslávii je tiež dopyt po surovinách a repro- materiáloch, ktoré krajina potrebuje na rozbehnutie vlastnej výroby. Veľké možnosti pre slovenské firmy predstavuje zapojenie sa do obnovy dopravnej infraštruktúry, ktorá je naozaj v dezolátnom stave, nezodpovedá európskym normám. Tam sa vytvára priestor na dodávky stavebných materiálov, ale aj stavebných strojov, tvrdí P. Jesenský, podľa ktorého v Juhoslávii stále existujú firmy, ktoré majú záujem o spoluprácu, a mnohé z nich sú navyše schopné platiť v hotovosti. Slovenské veľvyslanectvo a FPZO majú juhoslovanský trh dôkladne zmapovaný a môžeme slovenské firmy orientovať na partnerov, ktorých poznáme, ktorí sú pružní, vedia preklenúť súčasné problémy v rámci bilaterálnej výmeny tovarov a majú záujem o spoluprácu so slovenskými firmami. Môžeme ich skontaktovať s obchodnými komorami, s príslušnými ministerstvami a s potencionálnymi obchodnými partnermi. Naši podnikatelia by sa mali na nás viac obracať a viac zbierať informácie, aby boli informovaní, aby jednoducho nestratili pre slovenskú ekonomiku tento obchodný priestor, i s ohľadom na skutočnosť, že JZR bola aj historicky dôležitý obchodný partner bývalého Československa, v rámci ktorého tu Slovensko malo svoj priestor, tvrdí I. Štubňa. Je síce pravda, že FPZO má momentálne obmedzené možnosti pomáhať podnikateľom v rámci dotácií na výstavnú činnosť alebo iných aktivít v zahraničí, keďže podľa novej legislatívnej úpravy, firmy zaoberajúce sa vývozom a dovozom nemusia prispievať na činnosť FPZO. Fond sa aj napriek tomu snaží vytvárať pôdu pre slovenské podnikateľské subjekty a pomáha im kvalitatívne zvyšovať ich exportné aktivity, čo sa v konečnom dôsledku môže pozitívne odraziť na ich hospodárskom ratingu. Služby a kontakty, ktoré má k dispozícii, väčšinou sa však málo využívajú. Juhoslávia má čo ponúknuť: komodity na vývoz a dovoz, dajú sa tu robiť bartre, je tu možnosť zakladania spoločných podnikov. Navyše niektoré podniky z EÚ by mali záujem obchodovať prostredníctvom slovenských firem, čiže kapitál tretích krajín môže ísť cez slovenské firmy, tvrdí I. Štubňa. Podnikajú sa aj konkrétne kroky zamerané na rozvoj vzájomného obchodu. Už v polovici apríla sú pripravené dve podnikateľské misie v JZR, prvú zorganizovala regionálna kancelária SOPK, druhú Združenie podnikateľov Slovenska. Sú v nich zastúpené podnikateľské subjekty zo všetkých možných odvetví: hutnícky priemysel, strojárstvo, elektrotechnika, spracovateľský priemysel, stavebníctvo. Ďaším významným impulzom k zlepšeniu ekonomickej spolupráce by malo byť založenie spoločnej juhoslovansko-slovenskej banky, na ktorej sa dohodli účastníci decembrovej medzivládnej konferencie. "Z nášho pohľadu je to podstatný moment, pretože táto banka by vyriešila finančné toky medzi krajinami, bola by garantom zastrešenia podnikateľských aktivít, hneď potom ako sa na to vytvoria vhodné podmienky. V rámci bankových operácií by slovenské firmy mohli cez túto banku obchodovať, pričom som presvedčený, že by bol vysoký záujem o služby tejto banky." tvrdi I. Štubňa. Nakoniec je tu už spomínaná výstava techniky, ktorú by podľa P. Jesenského mali naše firmy využiť: "Juhoslávia je síce špecifické teritórium, v ktorom neplatia rovnaké pravidlá ako vo vyspelých ekonomikách a ďalších krajinách s prechodnými ekonomikami. No, keď sa Slováci v JZR uchytia, budú mať nadlho otvorený tento trh a budú mať určitú stabilitu na tomto trhu." Rastislav Boldocký |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |