Hospodársky denník
USD43,304 Sk
EUR41,791 Sk
CHF26,01 Sk
CZK1,173 Sk
  Pondelok  6.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













V lete voda, v zime hory


Služby vytvárajú imidž turistického regiónu
To, čo vdýchne turistickému regiónu život a dodá mu typický kolorit, sú predovšetkým služby. Jednou z nich sú aj lyžiarske školy. Pristavme sa pri jednej z nich, lyžiarska škola T-Ski sa začala formovať ešte pred rokom 1989 a dnes má viac ako 150 školených lyžiarskych inštruktorov, prevádzkuje požičovne lyží, cestovnú kanceláriu a v poslednom čase sa pridáva i podnikanie v oblasti spoločného stravovania. Vladimír Ternavský, spolumajiteľ spoločnosti, začína náš rozhovor slovami: „Zodpovedáme za to, aby sa hosť, návštevník Tatier, dostal čo najskôr na vleky a zjazdovky. Preto sme v podstate všetci na jednej lodi a musíme sa naučiť spolupracovať s cieľom dostať sem čo najviac návštevníkov.“ Vychádzajúc zo zahraničných skúseností, zimná sezóna
je pre hory rozhodujúca. Solventná klientela si v lete nevyberá hory, ale vodu. Zimná sezóna je pre podnikateľa nákladná, na druhej strane turista minie viacej peňazí. V Jasnej, kde sú podmienky na lyžovanie oveľa lepšie, sa podľa názoru V. Ternavského vydala samospráva a podnikatelia správnym smerom. Avšak v minulosti toľko ospevovaných Vysokých Tatrách sa dnes iba prešľapuje. Jediné, čo je na vzostupe, sú ceny služieb vrátane lyžiarskych vlekov a ubytovania. Tie by však mali stúpať len vtedy, keď stúpa kvalita. Nie je tomu však tak a jediný trend, v ktorom dochádza k zmene, je zmena sociálneho zloženia návštevníkov. Čím ďalej, tým je väčší podiel menej solventných turistov, menej náročných na variabilnosť v sortimente služieb. T-Ski udržiava korunové ceny lyžiarskej výučby už tretí rok na jednej úrovni, čo znamená, že v devízovom vyjadrení cena za výučbu v lyžiarskej škole klesá. „Z ďalších mojich zahraničných skúseností,“ hovorí V. Ternavský, „je rozhodujúca pre turistický región infraštruktúra, potom hotely a na to všetko nadväzujúce služby. My, ako malí podnikatelia, sa nachádzame až na tretej úrovni a naša existencia je vo veľkej miere ovplyvnená impulzom, ktorý sa dostáva z prvej úrovne. Z hľadiska zimnej turistiky v Tatrách sú to vlastníci vlekov, sedačiek a lanoviek. Je to teda jednotka. Problematická je nielen kapacita vlekov a sedačiek,
ale aj technické parametre zjazdoviek. Niektoré z nich sú doslova životu nebezpečné a na mnohých si lyžiar môže doškriabať lyže, a tie dnes stoja aj dvadsaťtisíc Sk. Nedoriešená je predovšetkým otázka strediska, do ktorého by mali smerovať uvedené investície. Územný plán je vypracovaný, ale k nemu je vydávaných nespočetne veľa výnimiek. Turistické využitie regiónu je negované zákonom a z neho vyplývajúcich povinností TANAP-u.“ Štrbské Pleso, ako najvyššie položené stredisko zimných športov, má najviac vodných zrážok, teda snehu. Bežecké trate na Štrbskom Plese sú skutočne kvalitné. Nedá sa to povedať už o Solisku. Podľa V. Ternavského má najlepšie podmienky na rozvoj zimných športov Tatranská Lomnica. Kapacita sedačkovej lanovky je dostačujúca a po zlepšení parametrov zjazdoviek a ich prípadným umelým zasnežením by poskytla lyžiarovi dvojhodinový zážitok. A to je niečo, čo je príťažlivé aj pre solventnejšiu zahraničnú klientelu. Rozvoj regiónu Tatier je veľmi dôležitý. Turistika môže priniesť nové pracovné miesta pre ľudí žijúcich v Tatrách a v blízkom okolí. Z väčšieho objemu dodávok pre priemysel cestovného ruchu môže žiť väčší počet obchodníkov, výrobcov potravinárskych výrobkov a rovnako by sa zlepšili podmienky na tvorbu vlastných finančných zdrojov. Cudzie v žiadnom prípade neprichádzajú do úvahy. Nielen, že sú drahé, ale pre malých podnikateľov nedostupné. „Naše hospodárenie totiž závisí do snehu. Dopredu nikto nevie, koľko ho napadá.“

Počasie

Na juhu Slovenska dnes predpokladáme zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných pacientov s nízkym tlakom krvi. Výraznejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatického pôvodu. Častejší môže byť výskyt depresívnych stavov. Na ostatnom území predpokladáme prevládanie všeobecne nepriaznivého vplyvu počasia. Mierne môžu byť zvýšené ťažkosti pri ochoreniach srdcovo-cievneho systému (anginózne bolesti) a dýchacích ciest (astma, chronická bronchitída, nádcha). Častejšie sa vyskytujú tráviace ťažkosti. Nižšia je aj tolerancia telesnej a duševnej námahy a schopnosť koncentrácie.Zajtra očakávame naďalej pretrvávanie reumatických ťažkostí, bolestí hlavy a sklon k depresii.Dnes bude polooblačno, na severe až oblačno a ojedinele snehové prehánky. Najvyššia denná teplota -1 až 3 stupne, na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 5 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 metrov -7 stupňov. Prevažne západný vietor 2 až 5 m/s, na hrebeňoch hôr severozápadný okolo 10 m/s. V utorok bude jasno až polojasno, zrána ojedinele hmla. V stredu od západu veľká oblačnosť a ojedinele občasný dážď. Najnižšia nočná teplota 0 až -5 stupňov, v dolinách okolo -8 stupňov. Najvyššia denná teplota 1 až 6, na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 8 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.22 a zapadne o 17.44 hod.

Amsterdamoblačno7
Aténypolojasno18
Belehradpolooblačno12
Berlínoblačno6
Bratislavapolooblačno6
Bruseloblačno6
Budapešťpolooblačno6
Bukurešťoblačno13
Frankfurtpolooblačno7
Helsinkiprehánky2
Istanbuloblačno10
Kodaňprehánky6
Kyjevpolooblačno5
Lisabonjasno20
Londýnoblačno11
Madridskoro jasno20
Milánopolojasno15
Moskvaoblačno4
Osloprehánky4
Parížpolojasno10
Prahaoblačno5
Rímpolooblačno16
Sofiaoblačno13
Štokholmprehánky4
Varšavaoblačno5
Viedeňpolooblačno6
Záhrebpolooblačno14
Ženevaoblačno8

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 2. 3. 2000: Bratislava 99,80, Sliač 97,51, Košice 98,41, Poprad 92,83, za 3. 3.: Bratislava 99,75, Sliač 97,75, Košice 98,73, Poprad 92,93, za 4. 3.: Bratislava 99,55, Sliač 97,36, Košice 98,22, Poprad 92,54. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.