|
|||||||||||||||||
Utorok 7.Marca 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Majetkové priznania politickým nástrojom?Na margo ohlásenej kontroly majiteľov luxusných víl a osemsto zbohatlíkov V prvej fáze do konca marca si posvietime na tzv. 800 zbohatlíkov, ktorých daňové priznania nie sú v súlade s ich majetkovými pomermi. Postupne príde rad na každého majiteľa luxusnej vily a chaty, tieto dva výroky riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva (ÚDR) Banská Bystrica Ing. Ondreja Mráza minulý týždeň zaujali nielen odbornú podnikateľskú, ale aj laickú verejnosť. Predovšetkým treba povedať, že úmysel porovnávať majetkové a daňové priznania je správny. Jeho tieňom však je spôsob, akým boli tieto zámery prezentované na verejnosti. Vyvoláva dojem, akoby mať nadštandardný majetok, niečo vlastniť mimo bežný priemer, bolo neetické či prinajmenšom spoločenské faux pas. Slová ako - posvietime si či zbohatlíkov - sú dehonestujúce, veď akoby mali za cieľ kriminalizovať každého, kto niečo vlastní. Akoby nik nemohol nič získať serióznou prácou. Pritom ak chceme postúpiť na vyšší stupienok nielen spoločenského, ale najmä ekonomického vývoja, vstúpiť do európskych štruktúr, pojem majetok by mal vyvolávať opačné pocity. Bude zaujímavé sledovať, koľko napríklad poslancov Národnej rady SR bude mať do konca marca daňovú kontrolu. Pýtate sa prečo? Pretože väčšina z nich už na prvý pohľad - stačí sa pozrieť na parkovisko pred parlamentom - spĺňa kritériá, ktoré si určila daňová správa na výber kontrolovaných zbohatlíkov. Približne zo 40-tisícového platu kúpiť si mercedesy, veľké terénne autá, nehovoriac už o domoch a vilách, to si vyžaduje naozajstnú šikovnosť. Či v tom dobrom zmysle slova, teda či to možno za niekoľko rokov dosiahnuť sporením, na to nech odpovie avizovaná kontrola. Tá, hoci šéf ÚDR ju smeroval predovšetkým na podnikateľov, by sa mala týkať aj poslancov. Tam ani ich imunita nesiaha. A oni by predsa prví mali byť pred zákonom čistí. O to viac, že v posledných rokoch, pokiaľ ide o ich majetkový prospech z poslancovania, sa zniesla na nich vlna kritiky verejnosti. Slová šéfa daňovej správy by teda mali s jasotom privítať, no zatiaľ sme jasot z bratislavského Hradného vrchu nepočuli. A vôbec, kontrolovať politikov vo všeobecnosti je o to dôležitejšie, že dnes na Slovensku vo vedomí väčšiny občanov prevláda názor, podľa ktorého každý, kto vstupuje do politiky, je motivovaný majetkovým prospechom. Žiaľ, správanie sa väčšiny našich politikov tieto úvahy potvrdzuje. Takže, porovnanie majetkového priznania s odvedenými daňami by malo byť pre nich ak sú naozaj čistí, ako to vyhlasujú vítanou satisfakciou. Politická motivácia? To isté sa týka toľko podozrievaných sudcov a prokurátorov, ale aj členov vlády. Tej súčasnej aj minulej vrátane najvyšších predstaviteľov, povedzme V. Mečiara. Ale konkrétne v jeho prípade zrejme netreba vyslovovať obavy z toho, že by ho daňoví úradníci vynechali zo zoznamu kontrolovaných... Je to správne, pretože zákon musí platiť na každého. Celkom určite by však otázka koho kontrolovať a koho nekontrolovať nemala byť motivovaná politicky a tento podtón avizovaným kontrolám nechýba. To je po možnej kriminalizácii podnikateľov druhá výhrada k ohlasovanej sérii kontrol zbohatlíkov. Pritom nejde len o to, aby sa zoznam kontrolovaných nezostavoval podľa politických kritérií, ale súčasne aj o to, aby sa výsledky a spôsob ich prezentácie nestali nástrojom politickej diskriminácie. Veď v prípade, že výsledky kontroly budú negatívne, teda že nárast majetku bude vyšší, ako prislúcha príjmom, nie je nič jednoduchšie, ako využiť ich na politické znemožnenie kontrolovaného (pritom je jasné, že kto chce pôsobiť v politike, mal by byť bezúhonný, či ide o pravého alebo ľavého, koaličného alebo opozičného politika). Nič proti tomu, ak sa bude rovnako postupovať v prípade predstaviteľov opozície aj koalície. Súčasne treba pozrieť sa na problém aj z opačnej strany a výsledky kontrol politikov zverejniť aj vtedy, ak budú pozitívne. Ide predsa o verejných činiteľov a ľudia majú právo vedieť. Plané sľuby? Doterajšie skúsenosti však naznačujú, že sotva bude pršať z tohto mračna kontrol zbohatlíkov. Veď podobných sľubov o odhalení, zverejnení a potrestaní daňových a majetkových únikov už súčasná koalícia mala plné ústa. A to išlo o vykričané a už navonok jasné prípady. Doteraz však nič nevyšetrili, nič nezverejnili, nikoho nesúdili. Podľa vyjadrenia O. Mráza by sa to malo stať v júli tohto roka. Bude to naozaj tak, alebo je to len ďalší pokus na presunutie planých sľubov? Definícia luxusu V ušiach znie slovné spojenie: príde na každého majiteľa luxusnej vily a chaty (prečo práve vila či chata a nie napríklad stav bankového konta - devízového či tuzemského?). V tejto súvislosti treba zodpovedať otázku - a to dodnes u nás nik neurobil - čo je to luxus. Bude kritériom kontroly vonkajší vzhľad vily? Jej hodnota či rok skončenia výstavby? Kto bude určovať kritériá, že ten alebo onen dom je luxusný, a ten nie je? Inými slovami, kto bude určovať, u koho treba vykonať daňovú kontrolu? Tá by mala byť urobená vari u každého, či podnikateľa, či politika, koaličného i opozičného. Z týchto pochybností a otázok vyplýva nevyhnutnosť, aby ak nie zákonne, tak aspoň vnútornou normou pre daňové úrady boli definované kritériá luxusu. Ak by sme totiž vychádzali z priemernej životnej úrovne na Slovensku, za ktorú sú plne zodpovední koaliční a opoziční politici (a preto ich majetok ako služobníkov občanov by mal byť na celoslovenskom priemere), tak pomaly bude majiteľom luxusnej vily každý, kto býva v rodinnom dome. Isté náznaky Do istej miery aj uvedený počet 800 zbohatlíkov naznačuje veľa v otázke definovania luxusu. Na jednej strane vyjadruje našu slovenskú biedu, ak za desať rokov raného kapitalizmu máme z vyše päť milióna obyvateľov iba 800 tých, ktorí zbohatli. Súčasne toto číslo môže naznačovať, že daňoví kontrolóri postavili latku luxusu naozaj vysoko. S istotou však možno povedať, že kontrola či porovnanie daňového a majetkového priznania by malo byť samozrejmosťou u všetkých, ktorí podávajú majetkové priznanie, a nie iba u vybratej osemstovky luxusných daňovníkov. Prečo práve 800 zbohatlíkov v prvej fáze? Vari kapacita daňových úradov nepovoľuje viac? A napokon, ako (podľa čoho) budú vedieť daňoví úradníci, koho majú skontrolovať v prvej a koho v druhej fáze? Zostať odborníkmi Kontroly na zisťovanie zákonnosti sú potrebné. Nemali by však byť kampaňou, a už vôbec nie motivovanou politicky. Ostáva veriť, že v tomto prípade to tak nebude, daňová správa nepodľahne pokušeniu a zachová si nestrannosť. Hoci je vždy riadená jednou politickou garnitúrou, tak ako doteraz by mali pre ňu prioritou zostať odborné kritériá. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |