|
|||||||||||||||||
Streda 8.Marca 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hmla pred nami, hmla za namiFinancovanie politických strán má aj u nás slabiny Do konca februára mali naše registrované politické strany a hnutia odovzdať správy o svojom finančnom hospodárení. Zo 102 parlamentom oslovených strán takúto správu odovzdalo v termíne 43 politických strán a hnutí. Úspešnosť, zdá sa, nie je veľká, ale všetky rozhodujúce strany a tie, ktoré dostali príspevok od štátu, finančnú správu odovzdali. Pre väčšinu z reálne fungujúcich strán to nie je problém. Veď nejde o viac ako v podstate formálnu záležitosť. Niečo sa teda napíše, niečo nie. Predloženie správy ešte vlastne nič neznamená, nepodlieha nijakej kontrole, ani sa nezverejňuje. Takže, na pozadí zahraničných aj domácich škandálov vo financovaní politických strán naše politické strany poodovzdávali správy a ideme ďalej. Podľa odhadu straníckych expertov minimum prostriedkov potrebných pre bežnú stranu v nevolebnom roku je asi 40 - 42 mil. Sk. Toľko vo svojich príjmoch vykáže iba niekoľko najväčších strán, tak sa výdavky aj príjmy zrejme nezriedka kamuflujú. Príjmy politických strán pochádzajú z viacerých zdrojov. Predovšetkým je tu príspevok od štátu. Má dve formy. Príspevok na úhradu volebných nákladov a príspevok na činnosť. Majú naň nárok strany, ktoré vo voľbách dostali aspoň tri percentá z celkového počtu platných hlasov voličov. Za každý hlas dostávajú 60 Sk a tieto peniaze sú im vyplatené jednorazovo. Štátny príspevok na činnosť je v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako volebný príspevok, rozdiel je iba vo vyplácaní. Je v ročných splátkach, každý rok dostanú jednu štvrtinu. Ak strany išli do volieb v koalícii, rozdelenie peňazí závisí od ich dohody. Najnovšie predseda SDK a premiér v jednej osobe oznámil, ako rozdelí očakávaných 13 -14 miliónov, ktoré by v marci mali prísť na konto, ako tohtoročný príspevok štátu. SDK si nechá milión - toľko potrebuje na svoju vlastnú činnosť, zvyšok pôjde materským stranám. To je priama podpora. Nepriama podpora štátu je napríklad v príspevku Národnej rady SR na poslanecký klub. V minulom roku bol príspevok 2-tisíc Sk na poslanca a mesiac. Táto suma sa však zúčtováva a predkladá sa aj správa Národnej rade SR. Medzi ďalšie možnosti získania financií pre strany sú členské príspevky. Je záležitosťou strany, či platenie členských príspevkov na základe vnútrostraníckeho predpisu vyžaduje alebo nie. Tu si niektoré strany stanovujú inú výšku od bežného člena a inú od člena strany, ktorý vďaka nej získal nejakú funkciu. Napríklad jedna z najväčších strán KSS - ale len počtom straníkov, má ich 22-tisíc, vyberá od nezamestnaných, dôchodcov a študentov 15 Sk, od pracujúcich 45 Sk mesačne. SOP znížila pôvodne vyberané príspevky na 20 a 5 Sk. To je základ, funkcionári platia dobrovoľne podstatne viac. HZDS so 75-tisícovou členskou základňou má dobrovoľné členské, ale poslanci majú členské 1000 Sk mesačne. Podobne to s poslancami a funkcionármi má vyriešené aj KDH, SNS, DS či SMK. Funkcionári platia podstatne viac ako nefunkcionári. Ďalším zdrojom peňazí môže byť podnikanie strán. Nemôžu tak robiť vo vlastnom mene, iba prostredníctvom na to vytvorenej inej právnickej osoby. Zákon tu však obmedzuje predmety podnikania, ktoré by mali súvisieť s činnosťou strany. Ide o prevádzkovanie vydavateľstiev a tlačiarní, publikačnú a reklamnú činnosť, lotérie, výrobu a predaj predmetov propagujúcich stranu a usporadúvanie kultúrnych, spoločenských, športových, rekreačných, vzdelávacích a politických akcií. Strany a hnutia môžu byť aj dedičmi zo závetu. Významným zdrojom peňazí pre strany bývajú dary. Tu existuje niekoľko obmedzení. Strana nemôže prijímať dary a iné bezodplatné plnenia od štátu a od štátnych orgánov. Tým sa sleduje, aby strany nezneužívali svoje postavenie a nehrali takto malú domov na úkor verejných financií. Vo výročnej finančnej správe by mali menovite uviesť darcov, ktorí jej za rok venovali viac ako 50-tisíc Sk alebo jednotlivý dar prevyšujúci 10-tisíc Sk. Tým sa sleduje, aby významní sponzori nezískali v strane značný vplyv a potom prostredníctvom nej aj v zastupiteľstvách rôznych stupňov. Vzhľadom na pomery vládnuce nielen u nás, ale v podstate v celej Európe, je toto z hľadiska kontroly pravdivosti najzložitejšia otázka. Momentálny problém nemeckého exkancelára Helmuta Kohla spočíva v tom, že nechce zverejniť sponzorov, ktorí prispeli do nelegálneho fondu. V Česku sa pred súd dostane bývalý funkcionár ODS obvinený zo zodpovednosti za to, že jeden finančný dar od českého podnikateľa vo výške 15 mil. Sk rozdelili na dva po 7,5 milióna a ako darcov uviedli vymyslené osoby. Jednu z budapeštianskeho cintorína a druhú z ostrova Maurícius. Český štát týmto konaním prišiel o pol milióna korún na dani. Ani u nás nie je problém z pošty poslať peniaze zloženkou a ako odosielateľa uviesť kohokoľvek. Pre stranu ako celok identita darcu zostane zachovaná, pre zainteresovaných nemusí, ale nik im to nedokáže. U nás je však najskôr problémom, že pomoc strane sa deje mimo jej oficiálneho financovania. Sponzorský dar má formu platenia faktúr za stranu, fiktívneho zamestnávania ľudí, ktorí pre ňu pracujú, alebo platenie honorárov funkcionárom strany za fiktívne služby. To, čo sa potom objaví vo finančných správach, má s realitou často málo čo spoločné. Aj preto by sa malo financovanie strán presnejšie legislatívne upraviť. Je to v záujme aj konkrétnych strán. Pretrvanie doterajšieho stavu totiž úplne automaticky povedie k ďalším škandálom. A o to hádam nestoja. Ivan Sedlár |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |