|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Efekt plných vrecák bude iba krátkodobý Prečo výzva odborníkov na oživenie kapitálového trhu zapadá prachom Minulý týždeň predstavitelia Burzy cenných papierov v Bratislave, Asociácie obchodníkov s cennými papiermi a Asociácie investičných spoločností verejne vyzvali vládu, aby minoritné podiely strategických podnikov predala prostredníctvom kapitálového trhu. Odpoveď, hoci nepriamu, dostali až tento týždeň v pondelok od ministerky financií B. Schmögnerovej tým, že verejne vyzvala občanov, aby nevkladali svoje peniaze do tzv. nebankových subjektov. Hoci v zahraničí sa väčšina investičných zámerov financuje prostredníctvom kapitálového trhu, tzv. nebankovými subjektmi, naša vláda sa ich aktivity obáva. Ako zásterku pritom používa ochranu malých investorov a občanov a starostlivosť o to, aby dobre investovali svoje úspory, aby neprerobili a aby nik nespreneveril ich vklady. Je to dojímavé, avšak falošné. Lepšie by vláda našu ochranu zabezpečila tým, že by stanovila jasné pravidlá hry pre banky, regulované i nebankové subjekty a nakladanie s vkladmi občanov. To však stále neurobila. Preto skutočný motív jej počínania treba vidieť v obave vlády z konkurencie týchto nebankových subjektov. Konkurenta z nich pre vládu SR robí privatizácia strategických podnikov. Ako a prečo? Odpoveď na túto otázku naznačila pripravovaná a stále odkladaná privatizácia Slovenských telekomunikácií. Vláda potrebuje časť peňazí z privatizácie prejesť v štátnom rozpočte, aby zmiernila tvrdú realitu svojej rozpočtovej politiky, kde buď nedokáže získať dostatok zdrojov na výdavky rezortov, alebo nezvláda škrtanie rozpočtov jednotlivých ministerstiev. Aby získala čo najviac peňazí, potrebuje dve veci: po prvé, predať podniky čo najdrahšie a po druhé, predať ich do zahraničia, odkiaľ nie je finančný tok taký transparentný, ako keby sa celý obchod odohral doma. Okrem toho zahraničie vzhľadom na prepočty meny a lepšie zdrojové možnosti subjektov umožňuje zvýšiť cenu. Inflácia kontra výnosy Už včera sme písali o tom, prečo obyvatelia SR i napriek vyššiemu riziku uprednostňujú vklady do tzv. nebankových subjektov pred bezpečím minimálnych výnosov z oficiálnych bankových sejfov. Okrem toho, že potrebujú maximalizovať svoje vklady z existenčných dôvodov, do ktorých ich priviedli súčasní slovenskí politici, je tu aj úplne iný pragmatický dôvod. Inflácia sa má tento rok pohybovať na úrovni 10 až 11 %. No úroky za bankové vklady takúto výšku nedosahujú. Hoci výšku výnosu určuje vložená suma, v zásade tým dochádza k znehodnocovaniu bankových vkladov. Preto sú občania nútení siahať - i za cenu vyššieho rizika - po vyšších výnosoch. A správajú sa vlastne logicky, trhovo. To by mala vláda privítať a nie ich od takéhoto racionálneho myslenia odrádzať. Jednosmerná úvaha Zbytočne predstavitelia finančného trhu argumentovali pri svojej výzve tým, že by predaj časti podnikov prostredníctvom kapitálového trhu pri porovnateľných podmienkach predaja týchto akcií (rýchlosť, transparentnosť, dobrá cena pre predávajúceho) pomohol jeho rozvoju. V tomto prípade akékoľvek argumenty boli zbytočné. Slovenská vláda do takej miery potrebuje zahraničný kapitál, že pre jeho vstup je ochotná urobiť doslova čokoľvek. Preto ak Svetová banka alebo zahraničný poradca privatizácie VÚB či SLSP povie, že je najlepšie predať 90 % akcií podniku v jednom balíku do zahraničia, nebudú mu protirečiť a zamýšľať sa nad efektom, ktorý by získalo Slovensko a naši podnikatelia z oživenia kapitálového trhu. Keď nie vláda, tak nikto Výzva ministerky financií B. Schmögnerovej napovedá, že vláda nemieni dať minoritné podiely privatizovaných podnikov na predaj prostredníctvom kapitálového trhu. Ak by to totiž mala v úmysle, neodrádzala by občanov od vkladov do nebankových subjektov, čím ich vedome oslabuje. Ani 30-percentný výnos by nepovažovala za nereálny. Veľmi dobre totiž vie, že ak by tzv. nebankové subjekty získali časť akcií strategických podnikov, cena ich akcií po odštátnení a posilnení ich základného imania prudko stúpne a sľubované výnosy budú reálne. Lenže obava vlády a jednotlivých ministrov z možného vplyvu týchto nebankových subjektov v privatizovaných strategických podnikoch nedovoľuje urobiť tento ústretový krok. Preto napriek rečiam o decentralizácii moci má obavy prepustiť aktivity trhu a chce stále diktovať spoza zeleného stola. Alebo radšej tento vplyv prepustí zahraničiu. Iba banky nepomôžu Väčšina investičných zámerov v zahraničí je financovaná zo zdrojov získaných na kapitálovom trhu. Sú to pre podnikateľa lacné peniaze, nemusí ich vracať. Bankové zdroje sú tam len ako doplnkové. U nás je to naopak. Kapitálový trh nefunguje, živorí, a tak o bytí či nebytí investičných zámerov slovenských podnikateľov rozhodujú spoza zeleného stola výlučne banky. Keďže tie majú vysoký podiel nezdravých úverov, o podnikateľských zámeroch rozhodujú viac-menej z hľadiska ručenia. Inými slovami, obchodujú s realitami... Väčšina z podnikateľov však nemá dosť veľký majetok, najlepšie v nehnuteľnostiach, aby banku uspokojila. Okrem toho, ak aj peniaze napokon predsa len získa, kruté podmienky úveru napríklad v čase rozbehu podnikateľského zámeru vrátiť z požičaného milióna polovicu - dokáže splniť len málokto. V tom je kameň úrazu slovenského podnikateľského prostredia. Dopĺňa ho byrokratická náročnosť podnikateľského štartu. Preto potrebujeme oživiť slovenský kapitálový trh. No vláda zatiaľ uprednostňuje krátkodobý efekt plných vrecák z privatizácie počas jej funkčného obdobia. No ak neoživí kapitálový trh, čo má v programovom vyhlásení ako jednu z priorít, problém podnikateľského prostredia sám predaj a ozdravenie bánk nezachráni. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
