|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 9.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Polia bez živín slabo zarodiaPoľnohospodárske letectvo pociťuje krivdu Súčasné finančné problémy agrorezortu zasahujú nielen prvovýrobcov, ale v nemalej miere postihujú aj služby, ktoré sú poskytované tomuto odvetviu. Jednu z týchto služieb vykonáva poľnohospodárske letectvo. Na Slovensku pôsobia tri rozhodujúce letecké spoločnosti zaoberajúce sa touto činnosťou. Dve vznikli privatizáciou štátneho podniku a jedna na zelenej lúke. Za riaditeľom jednej z nich sme sa vybrali. Agrolet, ktorý vznikol v roku 1991, je jednou z mála leteckých spoločností, ktorá nepretržite funguje dodnes. Práve naša spoločnosť nevznikla štiepením z bývalého š. p. Slov-air, ale z entuziazmu a odborných znalostí a schopností pilotov a technikov, hovorí riaditeľ Ing. Daniel Svrček, dodnes aktívny pilot a konštruktér lietadiel. V súčasnosti aj my prežívame veľmi ťažké chvíle spolu s poľnohospodárskou prvovýrobou, pretože naše služby môžu fungovať len vtedy, ak poľnohospodári majú dostatok peňazí na výživu a ochranu svojej produkcie. Agrotechnické termíny na základnú výživu porastov sa nezadržateľne blížia, no peniaze na nákup hnojív zatiaľ nie sú. V minulom roku o tomto čase mali už poľnohospodári pripísané na svojich bankových účtoch 50 % preddavku na dotácie, čo im umožňovalo nákup aspoň minimálneho množstva priemyselných hnojív-výživy, prípadne pesticídnych prípravkov. Rovnako vo väčšej miere fungovali vlani dodávateľské úvery, ktoré boli splácané po zbere produkciou, či už to bol sladovnícky jačmeň, olejniny alebo iné komodity. Nedôvera v podkapitalizovaný agrosektor, ale najmä privatizácia štátnych majetkov, urobili svoje. Máloktorý dodávateľ vstupov do poľnohospodárstva si v súčasnosti dovolí dotovať budúcu produkciu. A tak začarovaný kruh peňazí je čoraz zložitejší a čoraz viac chýbajú peniaze na základné vstupy do poľnohospodárskej prvovýroby, na mzdy a odvody. Samozrejme, aj nás sa tento kolobeh peňazí týka. V minulosti sme nábeh letecko-poľnohospodárskych prác riešili krátkodobými pôžičkami z Poštovej banky. Akceptovali sme úrokové sadzby vo výške 24 až 25 %. Požičiavali sme si uvážene len na priame vstupy do výroby, a to na letecký benzín a oleje s tým, že po rozbehu sezóny sme financovali z vlastných výnosov pokračovanie činnosti. Je známe, ako ťažko sa dostávajú peniaze od poľnohospodárov, keď v mnohých prípadoch im speňaženie produkcie nestačí ani na úhradu vzniknutých záväzkov pri zakladaní úrody. Podľa štatistiky je viac ako 60 % prvovýrobcov v strate. Mnohé podniky počas roka upadli do konkurzu alebo likvidácie. Úver sme zakladali hnuteľným majetkom - lietadlami. Aké bolo naše tohtoročné rozčarovanie, keď nám Poštová banka Bratislava oznámila, že úver nedostaneme, pretože ho nemôžeme založiť hnuteľným majetkom. Pritom po minulé roky sme úver splatili vždy včas vrátane spomínaných úrokov a boli sme dobrí klienti. Pokúsili sme sa vzniknutú situáciu riešiť v iných peňažných ústavoch. No pretože sme pre iných novými klientmi, pracujúci v poľnohospodárstve, a nemali sme u nich v minulosti finančný obrat, nepochodili sme. Napriek tomu, že vláda proklamuje nižšie úrokové sadzby, banky jednoducho úvery neposkytujú. Nové vedenie Poštovej banky neberie do úvahy, že klient má aj určitú širšiu charakteristiku, že aj vo svete peňazí môžu existovať morálne hodnoty a že nie všetci klienti bánk rozlišujú svoje finančné záväzky na uhrateľné a neuhrateľné. Desiatky družstiev vedia, že sme ich v kritických obdobiach založili, za nich financovali naše služby a počkali sme s platbami. Dnes sme v jednom vreci s tunelármi a neserióznymi. Dúfajme, že vedenie bánk pristúpi k hodnoteniu klientov selektívne a nebude rozhodovať len výška nehnuteľného majetku (mnohokrát dubiózneho, zaťažujúceho) o poskytnutie úveru, ale schopnosť a serióznosť ich klientov. Zatiaľ nemôžeme priniesť nijaké rozuzlenie. Aj preto, že ani zmenkový obchod sa v tomto prípade nevydaril, VÚB nám stručne oznámila svojimi internými pravidlami podložené stanovisko. Napriek tomu, že agrotechnické termíny v súčasnosti už súria, práce na poli sa už začali, výpadok úrody pšenice z minulého roka 600-tisíc ton hrozí opakovaním. Živinami nezásobené polia nemôžu dobre Lukáš Hrabal |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
