|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 9.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ekonomika na západČína presúva dôraz z pobrežia do nerozvinutých provincií Čína nie je jedna, ale tri. Pobrežné provincie, výrazne ekonomicky protežované dieťa Pekingu, medzičasom dospeli a začínajú prenikať do hospodárstva vnútornej Číny. Tieto dve Číny pobrežie a vnútro krajiny majú leví podiel na čínskej populácii, zahraničnom kapitále, technológiách a HDP. Rozkladajú sa však na menšej časti územia krajiny s jej 9,6 mil. km2. Celých 5,4 mil. km2, teda 56 % Číny zaberá šesť západných provincií, tri autonómne oblasti a 13-miliónová municipalita Čchung-čching. Čínsky západ živí len 285 mil. obyvateľov, teda 23 % populácie krajiny, a to z 15 % HDP Číny, zatiaľ čo pobrežie produkuje 65 % HDP. Suroviny sú na západe Nebolo to vždy tak. Za Maa bola miláčikom Pekingu zo strategických dôvodov najmä centrálna časť Číny, tradične hospodársky zdatné, ale vojensky zraniteľné pobrežie bolo od macochy. Reformný politik Teng Siao-pching vrátil regionálne siločiary do pôvodného stavu. Medzi rokmi 1979 a 1995 sa východ rozvíjal ročne v priemere 12,8-percentným tempom, západ len 8,7-percentným. A tak HDP na západe predstavuje na obyvateľa len 60 % HDP na východe. Čínsku ekonomiku, ktorá mala na regionálne nevyvážený rozvoj dobré dôvody, začína však daný stav omínať. Ekonomicky i politicky. Zatiaľ čo na východe panuje väčšinová národnosť Chan, na východe, kde zem skrýva 50 percent overených, málo ťažených, hoci žiadaných minerálnych zdrojov, žije veľa etnických a náboženských menšín Čuangovia, Chuejovia, Ujguri, Tibeťania, Mongoli, Iovia. Trvalé duálne tempo rozvoja by sa mohlo stať sociálnym dynamitom. Aj preto vláda začína akcentovať výrazný hospodársky rozvoj západu. Ekonomické prognózy navyše hovoria, že v 21. storočí bude východ pokrývať 60 percent svojich potrieb surovín a polovicu energie zo západných oblastí. Sila čínskej hospodárskej mašiny bude závisieť od zdrojov ležiacich na západe. Infraštruktúra a ekológia Široký rozvoj západných oblastí má strategický význam pre celkový rozvoj Číny. Teraz sú na to podmienky, čas dozrel, potvrdil prezident Ťiang Ce-min. Peking má v úmysle 70 % z tohtoročného výnosu emisií dlhopisov (celkovo za 100 mld. jüanov) investovať v západnej Číne. Spolu s rozpočtom, ktorý sa tiež zo 70 % výdavkovo orientuje na západ, pôjde o stovky miliárd jüanov, ktoré sa majú postarať hlavne o infraštruktúru a pritiahnuť čínsky i zahraničný kapitál. Keďže ide o prírodne nesmierne cennú oblasť, kde pramení takmer celý čínsky hydropotenciál a oblasť so sľubnou turistickou budúcnosťou, dôraz sa má položiť na ekologické hľadiská, čo sa pri industrializácii a rekonštrukcii najmä na severovýchode Číny zanedbalo. Len provincie Jün-nan, Kuej-čou, S´čchuan a Čchung-čching sa zaviazali v budúcej dekáde investovať do znovuzalesnenia horných a stredných tokov Jang-c´-ťiang a Perlovej rieky 12 mld. jüanov (takmer 1,5 mld. USD), Sin-ťiang 10 mld. jüanov do regenerácie najväčšej vnútrozemskej rieky Tarim a provincia Šen-si, kde vykopali známy archeologický klenot terakotovú armádu 20 mld. tiež do ekológie. Ekonomika pohltí stomiliardové sumy. Len Sin-ťiang vydá v budúcich piatich rokoch 70 mld. jüanov na 30 kľúčových projektov v 10 ekonomických sférach, od vodných projektov cez poľnohospodárstvo, výrobu elektriny, ťažbu plynu a ropy až po cestnú a železničnú sieť. Z tarimských ropných polí sa cez celú Čínu až do Šanghaja natiahne plynovod za 10 mld. jüanov. Si-an, metropola provincie Šen-si, sa mení na high-tech zónu, jej Komunikačná univerzita sa modernizuje za 1,4 mld. jüanov. Megapolis Čchung-čching, ktorý je za západe najpriemyselnejším regiónom s 11-tisíc priemyselnými podnikmi, rekonštruuje štátne firmy a chce znásobiť zahraničný kapitál, ktorý s miliardou dolárov je tam prítomný v 1700 podnikoch. Kapitál na lane V západných regiónoch našiel zatiaľ zahraničný kapitál v 15-tisíc podnikoch uplatnenie za 70 mld. USD, z toho najviac v S´čchuane 13 mld. USD. Ak to porovnáme s celou Čínou, kde pracuje na 300 mld. USD zahraničných investícií, nie je na tom západ zatiaľ najlepšie. Peking preto okrem infraštruktúry vytvára pre zahraničných investorov na západe výhodné podmienky, známe z pobrežných oblastí, a otvára im účasť v lukratívnych sférach vrátane bankovníctva, poisťovníctva, telekomunikácií. Predovšetkým sú však vítané aktivity v agrárnej sfére, hydroprojektoch, doprave, energii, surovinách a ekológii. Na placi sú už nadnárodné firmy Motorola, Proctor & Gamble, Toyota, veľmi šikovný Siemens i firmy z Taiwanu, činné v 320 projektoch za 177 mil. USD. Niečo na spôsob domácich joint ventures uzatvárajú medzi sebou čínske firmy z rozvinutého pobrežia krajiny a jej západu. Pobrežné provincie si zobrali pod akýsi patronát každú jednu západnú provinciu a zakladajú tam firmy, poskytujú know-how a manažment. Najnovšie tak vzniklo 150 veľkých a stredných podnikov; západ má s pobrežím 20-tisíc kontraktov o ekonomickej a technickej spolupráci, financovaných 10 mld. jüanmi. Modernizáciou západných oblastí sa Čína chce vymaniť z kategórie rozvojových krajín. Dnes má lepšie podmienky, ako keď začínala s pobrežnými provinciami o. i. devízové rezervy 155 mld. USD. Jaroslav Brabec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
