Krvavá grófka sa vracia
.... najčastejšie sa traduje, že Alžbeta Bátoriová bola najväčšou vrahyňou v dejinách ľudstva, ako dokladá aj zápis v Guinnessovej knihe rekordov. Vraždila len ženy a vždy krutým spôsobom hodným opovrhnutia. Pred smrťou ich vlastnoručne mučila. Usporadúvala ľudožrútske orgie. Kúpala sa v krvi. Pila ju. Zubami vytrhávala mäso zo živých obetí. Pohlavne úchylná sadistka, vampír, upír, grófka Drakula... Lenže čo z toho je dokázateľná pravda? A čo dokázateľným výmyslom? Možno sa vôbec dopátrať pravdy? Po 400 rokoch, bez šancí, že sa nájde historický doklad, ktorý ukáže, ako to vlastne všetko bolo? Toľko úvodné slová historika Pavla Dvořáka z knihy fotografií a histórie Krvavá grófka - Alžbeta Bátoriová fakty a výmysly, ktorú na podnet fotografa Karola Kállaya po niekoľkoročnej výskumnej práci obidvoch tvorcov vydalo vydavateľstvo Slovart a RAK a ktorej druhé vydanie sa dostáva na pulty predajní kníh. Príbeh krvavej grófky Alžbety Báthoryovej zaujímal vždy laickú i odbornú verejnosť. Spracovali ho spisovatelia, básnici, historici i maliar. Príbeh tentoraz zaujal známeho fotografa, ktorý jemu vlastným spôsobom a štýlom prostredníctvom obrazu dal príbehu nový rozmer. Karol Kállay prešiel všetky miesta Maďarska, Rakúska, Rumunska a Slovenska, v ktorých sa pohybovala Alžbeta Bátoriová a táto neuveriteľná story ho tak zaujala, že oslovil tvorcu literatúry faktu Pavla Dvořáka, autora dvoch desiatok kníh prevažne s historickou tematikou, a po niekoľkoročnej intenzívnej práci vznikla kniha, ktorej prvé vydanie sa v krátkom čase rozobralo. Ľudská krutosť je neuveriteľná, je večná a internacionálna. Bátoriová bola surovou príslušníčkou surovej doby, žila v dobe maximálnej absurdnosti a tak aj konala, konštatoval Pavel Dvořák na otázku, koľko dievčat umučila. Odpoveď nie je jednoznačná. Sekretár uhorského palatína grófa Juraja Turzu Juraj Závodský vo svojej kronike píše: Keď vykonal vyšetrovanie o hrôzostrašnej jatke a mučení vznešenou paňou Alžbetou Bátoriovou pozostalou vdovou po najjasnejšom a kedysi vznešenom pánovi grófovi Františkovi Nádašdym, o tom, akým zvláštnym a podivuhodným spôsobom prenasledovala ženské pohlavie na svojich majetkoch, po dlhom čase zistil, že ich takmer šesťsto ukrutne usmrtila. Podobne nie je dodnes jednoznačne jasné miesto jej posledného odpočinku. Od 5. marca 1610, keď začalo vyšetrovanie, do 21. augusta 1614, keď jej duša opustila telo, žila v žalári na Čachtickom hrade. S istotou síce vieme, že ju pochovali v čachtickom kostole, keďže bola jeho patrónkou, ale na ktoré miesto a kam sa podela rakva? Na to už história odpoveď nedáva. Aká teda bola krvavá grófka? Jednu z verzií ponúka aj pôvodný muzikál Jany Kákošovej Bátoryčka, ktorý bude mať premiéru 16. a 17. júna roku 2000 ako posledná inscenácia sezóny v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Zora Petrášová
|
